Išlo o ozbrojené vystúpenie proti nacizmu a fašizmu.
Slovenské národné povstanie (SNP) je jednou z kľúčových udalostí slovenských dejín. Vypuklo ako ozbrojené vystúpenie proti nacizmu a fašizmu. Dnes si pripomíname jeho 78. výročie. Tento deň vyhlásila ako štátny sviatok Národná rada SR ešte v roku 1993.
Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Prvé boje prepukli 29. augusta, keď sa vojaci žilinskej posádky rozhodli brániť mesto pred prichádzajúcimi nemeckými jednotkami.
SNP sa postupne rozšírilo na väčšie územie, na ktorom žilo približne 1,7 milióna obyvateľov. Do bojov proti nacistom sa zapojilo približne 60-tisíc vojakov a 12-tisíc partizánov. Povstania sa aktívne zúčastnili príslušníci viac ako 30 národov a národností.
Významnou pomocou pre bojujúcich povstalcov bol letecký presun príslušníkov brigády, ktorej velil plukovník Vladimír Přikryl. Dôležitú úlohu zohral aj československý stíhací pluk, ktorý priletel na povstalecké územie 17. septembra. Letci vybojovali nadvládu na nebi a účinne podporovali boj pozemných jednotiek armády a partizánov. Vojenská história nepozná činnosť letectva v takom rozsahu a hlbokom tyle nepriateľa, ako to bolo v prípade povstaleckých letov.
Napriek zložitej situácii sa povstalci dokázali brániť dva mesiace, a to do 27. októbra, keď nemecké jednotky obsadili centrum SNP Banskú Bystricu. Týmto sa fakticky skončil odpor povstaleckej armády ako organizovaného celku, a preto sa rozhodlo o prechode do hôr. Partizánske velenie sa snažilo, aby sa čo najviac jednotiek dostalo z obkľúčenia do Veľkej Fatry, Nízkych Tatier či Slovenského Rudohoria a tam pokračovali v boji.
Hoci sa nacisti snažili eliminovať partizánske hnutie, väčšine jednotiek sa podarilo dostať z obkľúčenia. Nemecké jednotky však o to viac ostrie svojich represálií namierili na civilné obyvateľstvo, čo bolo spojené s masovým vraždením.
Tak to bolo napríklad v Kremničke, kde zavraždili 747 civilistov, a vo vápenke v Nemeckej, kde nacisti popravili asi 900 osôb. Medzi najbrutálnejšie akcie špeciálnych jednotiek patrí vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň 21. januára 1945, pri ktorých zahynulo 148 ľudí vrátane detí, žien a starcov. Tragédia Kľaku a Ostrého Grúňa sa stala symbolom nacistických represálií voči civilnému obyvateľstvu.
Zdroj: TASR