Udalosti z roku 1945 sa dotkli aj obyvateľov metropoly východu.
Dnes si dňom pracovného pokoja pripomíname ukončenie II. svetovej vojny. Historici sa zhodujú, že počtom obetí, svojím charakterom a krutosťou ide o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva. Dnešný sviatok sa nazýva Deň víťazstva nad fašizmom. S týmto termínom však úplne nesúhlasí historik Východoslovenského múzea v Košiciach Vojtech Kárpáty.
„Nemám rád tento zovšeobecňujúci názov, pretože ja ako historik skôr musím prízvukovať, že išlo predovšetkým o víťazstvo nad nemeckým národným socializmom, teda skrátene nacizmom. Fašizmus bol zovšeobecňujúci termín, ktorý ešte koncom 30. rokov razila tretia internacionála v Moskve na označenie všetkých typov diktatúr, ktoré sami osebe nepredstavovali imitáciu talianskeho pôvodného fašizmu, ale boli akýmisi formami či už straníckych alebo personálnych autoritatívnych režimov alebo diktatatúr.“
Vráťme sa teda do školských lavíc, na hodiny dejepisu a pripomeňme si dôležité fakty.
„Základný rozdiel medzi talianskym fašizmom a národným socializmom nemeckým je v rasizme, v rasovej otázke. Taliansky fašizmus, áno, prízvukoval národ, ale nešiel tak po krku Židom. A národný socializmus – jedna z hlavných téz bola vylúčiť Židov z hospodárskeho, politického a spoločenského života,“ vysvetlil historik.
II. svetová vojna sa začala napadnutím Poľska v roku 1939. Postupne sa do nej zapojilo 61 štátov, čo predstavovalo približne 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Bojovalo sa predovšetkým v Európe a Ázii. Vytúžené prímerie nastalo v máji 1945.
„Kapitulácia Nemecka bola dohodnutá už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši. Pri podpisovaní však nebola adekvátne zastúpená ani politická, ani vojenská reprezentácia Sovietskeho zväzu a tak sa akt podpísania kapitulácie zopakoval nasledujúci deň – 8. mája 1945 v Berlíne,“ dodal Vojtech Kárpáty.
Tento dátum však nie je jednotný pre všetky krajiny, a to kvôli časovým posunom. Historik dodáva, že hovoríme o ukončení vojny v Európe, pretože boje v iných častiach sveta pokračovali aj v ďalších mesiacoch. Ozbrojený konflikt sa dotkol aj metropoly východu, k jej pokojnému oslobodeniu však došlo skôr ako v iných štátoch.
„19. januára 1945 vošli do Košíc pluky 237. streleckej divízie. Samotné mesto padlo bez boja a zvony z veže Františkánskeho kostola, dnes Seminárneho kostola, oznámili obyvateľom Košíc, že II. svetová vojna pre nich definitívne skončila,“ dodal historik.
Metropola východu sa podľa Vojtecha Kárpátyho po oslobodení stala dejiskom dôležitých povojnových udalostí:
„Mesto sa v posledných zimných týždňoch a na jar 1945 stalo dočasným sídlom československej vlády, Slovenskej národnej rady a nakoniec aj sídlom prezidenta obnovujúcej sa Československej republiky. Na druhý deň po svojom príchode, teda 4. apríla na poludnie prijal demisiu československej exilovej vlády a menoval prvú domácu československú vládu na oslobodenom území.“
Oslobodenie mesta však neznamenalo, že vojna sa definitívne skončila pre celý východ. Tvrdé a zdĺhavé boje sa uskutočnili napríklad v Dargovskom priesmyku, o čom svedčia rôzne zaujímavé nálezy aj do dnešných dní.