Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach skúma ich možnosti prenášania chorôb.
Svetový deň komárov má pôvod v roku 1897, keď britský lekár sir Ronald Ross potvrdil teóriu, že komáre sú prenášačmi malárie medzi ľuďmi. Za tento objav dostal v roku 1902 Nobelovu cenu. Výskumu prenášania chorôb na Slovensku i v strednej Európe sa venujú aj odborníci z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF).
„Nebezpečné ochorenia prenášané komármi už nie sú výlučne problémom tropických krajín. Aj naše pôvodné druhy komárov môžu prenášať niektoré vírusy a parazity. Z hľadiska Slovenska je najvýznamnejší najmä západonílsky vírus, ktorý cirkuluje predovšetkým medzi vtákmi a komármi. Človek alebo kôň sa môžu nakaziť po uštipnutí infikovaným komárom, ale vírus ďalej spravidla neprenášajú. Väčšina týchto infekcií prebieha bez príznakov. U časti nakazených sa objaví horúčka, únava, bolesti hlavy alebo svalov a iba u malého podielu, najmä starších ľudí a osôb s oslabenou imunitou, môže vzniknúť závažné neurologické ochorenie. Na Slovensku sa v komároch opakovane zachytil aj vírus Usutu, ktorý je príbuzný západonílskemu vírusu. Postihuje najmä vtáky, no výnimočne môže vyvolať ochorenie aj u človeka. Naše komáre môžu prenášať aj parazitické hlístovce rodov Dirofilaria a Setaria. Dirofilárie spôsobujú ochorenie najmä u psov, ojedinele sa však môže nakaziť aj človek, zatiaľ čo setárie postihujú predovšetkým hospodárske zvieratá. Komáre sa podieľajú aj na prenose vtáčích malarických parazitov rodu Plasmodium, ktoré infikujú vtáky a nepredstavujú riziko ľudskej malárie,“ uviedla Katarína Loziaková Peňazziová z Katedry mikrobiológie a imunológie UVLF.
Čoraz tropickejšie teploty aj v našom podnebnom pásme predlžujú sezónu aktivity komárov. Miernejšie zimy tiež spôsobujú riziko toho, že niektoré druhy tu môžu vytvoriť stabilnú populáciu, a to v lokalitách, kde sa komáre predtým nevyskytovali.
„Klimatická zmena však nie je jediným faktorom. Dôležité sú aj zrážky, záplavy, spôsob hospodárenia s vodou, urbanizácia, medzinárodná doprava a cestovanie. Nový druh komára alebo pôvodca ochorenia sa k nám často dostane práve prostredníctvom dopravy alebo infikovaného cestujúceho. Vhodné klimatické podmienky potom rozhodnú, či sa dokáže ďalej šíriť. Neznamená to však, že sa na Slovensku v najbližších rokoch automaticky objavia rozsiahle epidémie tropických ochorení. Riziko lokálneho prenosu však rastie. V južnej Európe už boli zaznamenané miestne prenesené prípady dengue, chikungunye aj západonílskej horúčky,“ vysvetlila Loziaková Peňazziová.
Mikrobiologička zároveň odporúča sledovať informácie z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. Na Slovensku je aktuálne potvrdených 54 druhov komárov. Jednotlivé druhy sa líšia miestom rozmnožovania, obdobím aktivity, hostiteľmi, ktorých cicajú, aj schopnosťou prenášať konkrétne patogény:
„Krv cicajú iba samičky, pretože bielkoviny z krvi potrebujú na vývoj vajíčok. Samce sa živia rastlinnými šťavami a nektárom. Ani všetky samičky nevyhľadávajú človeka rovnako intenzívne. Niektoré druhy uprednostňujú vtáky, iné cicavce, obojživelníky alebo plazy a ďalšie sú pomerne málo vyberavé. Rozdielna je aj denná aktivita. Niektoré komáre útočia najmä večer a v noci, kým invázne druhy rodu Aedes môžu byť veľmi aktívne počas dňa.“
Komáre sú však aj prirodzenou časťou ekosystému. Ich larvy vo vode spracúvajú mikroorganizmy a organický materiál. Sú tiež potravou pre vodných živočíchov. Dospelé komáre tiež konzumujú vtáky, netopiere, vážky či pavúky. Živenie sa šťavami a nektárom taktiež prispieva k opeľovaniu rastlín.
„Na prenos ochorenia nestačí samotná prítomnosť komára. Musí ísť o druh schopný prenášať daný patogén. Komár sa musí najskôr nakaziť a podmienky musia umožniť, aby sa pôvodca v jeho tele vyvinul alebo rozmnožil. Na Slovensku je z tohto pohľadu mimoriadne dôležitý komplex komára piskľavého, Culex pipiens. Tieto komáre sa podieľajú na cirkulácii západonílskeho vírusu a vírusu Usutu. Keďže niektoré populácie cicajú na vtákoch a iné aj na ľuďoch či cicavcoch, môžu za určitých okolností vytvoriť spojenie medzi prírodným cyklom vírusu a človekom. Bežnejšie sú však lokálne reakcie na uštipnutie – svrbenie, opuch a pri intenzívnom škriabaní aj sekundárna bakteriálna infekcia. Závažné ochorenia zostávajú pomerne zriedkavé, ale ich včasné zachytenie má veľký význam,“ ozrejmila Loziaková Peňazziová.
UVLF v Košiciach je slovenským partnerom medzinárodného projektu OH SURVector. Cieľom iniciatívy je posilniť systematické monitorovanie komárov a nimi prenášaných patogénov. Projekt sa zameriava na sledovanie výskytu a sezónnej aktivity komárov a kliešťov, ale aj na identifikáciu pôvodných aj inváznych druhov. Cieľom skúmaní je vybudovanie funkčného systému, ktorý vie zachytiť nebezpečné vírusy v komároch ešte pred výskytom ľudských prípadov.
„Jedným z najdôležitejších výsledkov projektu je vybudovanie pravidelného monitoringu na viacerých miestach Slovenska, ktorý umožňuje porovnávať jednotlivé oblasti a sezóny. Naša výskumná skupina z UVLF vyšetrila v roku 2024 viac ako 30-tisíc komárov. Západonílsky vírus sme potvrdili v siedmich spojených vzorkách komárov a vírus Usutu v 48 spojených vzorkách. V roku 2025 sme vyšetrili viac ako 9-tisíc komárov. Západonílsky vírus sme nezachytili, vírus Usutu sa však potvrdil v 14 spojených vzorkách z deviatich sledovaných lokalít. Výsledky našej skupiny ukazujú, že oba vírusy na Slovensku cirkulujú, pričom intenzita ich výskytu sa môže medzi jednotlivými rokmi výrazne meniť,“ zhodnotila mikrobiologička.
Výsledky skupiny za rok 2026 ešte nie sú konečné, odchytová sezóna a laboratórne vyšetrenia na UVLF sú stále pod drobnohľadom výskumníkov. Ukázalo sa tiež, že západonílsky vírus aj vírus Usutu sú súčasťou nášho prostredia. Nejde teda iba o teoretickú hrozbu, ktorú poznáme zo zahraničia. Zároveň však výsledky nie sú dôvodom na paniku. Sú práve dôvodom na pripravenosť, ďalšie sledovanie a dobrú spoluprácu medzi vedcami, veterinármi, lekármi a orgánmi verejného zdravotníctva.