Väčšina opatrení je neefektívna.
Holuby sú v metropole východu súčasťou mestského života, ale aj dlhodobým problémom. V ostatnom čase sa vo zvýšenej miere objavili podnety o ich premnožení, strate plachosti či o znečisťovaní verejných priestranstiev. Dôvodom je podľa ornitológov ich prispôsobivosť, ktorá je posilňovaná napríklad aj kŕmením. V tejto súvislosti sme oslovili mesto s otázkou, či má pripravené nejaké riešenie tohto problému.
„Zákaz kŕmenia holubov nestanovuje žiaden právny predpis a ani všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice o čistote a verejnom poriadku. Čo sa týka odchytu či premnoženia holubov, tento nie je priamo upravený v legislatíve mesta. Preto bola táto oblasť konzultovaná s príslušným orgánom veterinárnej a potravinovej správy. Podľa nich je veľmi problematické posúdiť nadmerný výskyt a tým aj reguláciu voľne žijúcich holubov,“ uviedla Jana Poľová z magistrátu.
Problematika teda nie je právne usporiadaná a zároveň nie je jasné, v koho kompetencii je jej riešenie. Mesto sa odvoláva na Odbor starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade Košice. Ten však odmieta, že by starostlivosť o holuby bola v jeho kompetencii. Zároveň upozorňuje, že pri ničení hniezd alebo inom spôsobe odstránenia mestských holubov je nutné si preveriť, o aký druh vtáctva ide. V prípade, ak ide o holuba hrivnáka, tak tento je chránený zákonom a jeho spoločenská hodnota je podľa vyhlášky 1000 eur za jedinca. Opatrenia súvisiace s reguláciou vtáctva sú teda riskantné.
„Veterinárna a potravinová správa v takýchto prípadoch odporúča prijatie preventívnych opatrení ako je napr. nekŕmiť holuby, zabezpečiť opustené budovy a povaly, aplikovať rôzne plašiče, zabezpečiť vetracie otvory na povalách proti vniknutiu holubov, opravu striech, zabraňovať hniezdeniu holubov osadením sietí na balkónoch, umiestnením mechanických prekážok na parapetách a podobne. Tieto uvedené možnosti môže najlepšie zabezpečiť správcovia bytových domov,“ doplnila Poľová.
Odborný asistent na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie Rudolf Hromada pre Rádio Košice uviedol, že problematika s holubmi je takmer neriešiteľná a väčšina opatrení je neefektívna.
„Niekde bolo popisované používanie sterilizantov, ale keď ich použijeme na holuby a odchytí ich nejaký dravec, tak automaticky likvidujeme dravce. Čo sa týka likvidácie, tak vlastne mestská populácia holubov nie je chránená, ale tak či tak tam platí trestný zákon ohľadom týrania zvierat.“
Jednak teda nie je známe, kto preberá kompetencie v tejto oblasti, ale ani to, aké riešenie by bolo najvhodnejšie. Jednou z mála možností je regulácia rozmnožovania.
„Mesto musí vytýčiť danú lokalitu, tam sa postaví mestský holubník, holuby sa tam začnú prikrmovať, začnú tam naletovať, znášať vajíčka, tie sa fyzicky likvidujú, ukladajú sa umelé vajíčka a pomaličky populácia starne a pomaličky sa likviduje. To je pravdepodobne najhumánnejšie, ale keď si zoberieme tie finančné a materiálne zdroje, ktoré je potrebné na to vytýčiť na začiatku, tak sú dosť vysoké. Pretože napríklad nejaká povala alebo výstavba holubníka, plus to musí byť veľmi dobre zaizolované, pravidelné čistenie, dezinfekcia, plus celoročné kŕmenie holubov s premedikovanými zmesami, aby sa neprenášali ochorenia,“ vysvetlil Hromada.
Poslednou možnosťou je odchyt, ktorý sa však ukázal rovnako neefektívny. Súčasťou problému sú aj spomínané ochorenia a infekcie, ktoré sa môžu šíriť jednak vtáčím trusom, ale aj uhynutými jedincami. Tých je tiež v ostatných dňoch viac ako zvyčajne.
„Oni sú schopní vnímať infrazvuk. Búrky, pred tým, ako prichádzajú, my ich nevnímame. Ale napríklad u niektorých ľudí sa objavujú bolesti hlavy pred búrkou a podobne – to spôsobuje infrazvuk. Oni to vnímajú a ich to plaší. Keď si zoberiete, že sa splaší, nabúra do steny, do okna, automaticky spadne dolu a človek ho zbadá na ulici,“ doplnil Hromada.
Bez priameho kontaktu uhynutého holuba s človekom je však riziko ochorenia minimálne.