Problémom pre dieťa v škole môže byť začlenenie sa do kolektívu

Začiatok školského roka môže znamenať pre každého žiaka niečo iné. Na základnej škole sú to nové vedomosti a povinnosti, no aj zábava, ktorú vytvára najmä príjemná atmosféra v školskom kolektíve. Nie všetky deti do kolektívu zapadnú. Bohužiaľ, sú aj také, ktoré sú predurčené na to, aby sa ocitli na jeho okraji.

„V každej škole sa nájdu deti, ktoré sú istým spôsobom z kolektívu vyčleňované. Niekedy môže ísť len o prechodný stav, keď nastane nejaký názorový konflikt, to po čase pominie. Ale existujú deti, ktoré majú pozíciu vyčleňovaného dieťaťa, ktoré už majú takú tú „rolu“ neobľúbeného. Dôvodov na to môže byť viac,“ zhrnula detská psychologička z centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Zuzkin park Andrea Grácová.

• Deti, ktoré majú problémy v učení – kompenzujú si to nevhodným spôsobom napríklad voči učiteľovi a za ostatnými deťmi zaostávajú.
• Nadané deti – majú iné, špecifické myslenie, ostatné deti im nerozumejú.
• Deti s problémovým správaním – sú agresívne k deťom, útočným spôsobom si hľadajú kamarátov, ostatné deti sa možno aj zo strachu odčleňujú.
• Plaché deti – sú bojazlivé, pri vyučovaní sú slušné a bezproblémové, neprejavujú sa, tým pádom si ich ostatné deti nevšímajú. Nevedia ako sa skontaktovať so spolužiakmi.
• Deti zo sociálne slabšieho prostredia – sú menej moderné pre spolužiakov.
• Deti s logopedickými ťažkosťami – majú zlý verbálny prejav, narušenú komunikačná schopnosť, spolužiaci im opakovane nerozumejú, preto sa stiahnu.
• Fyzická odlišnosť – či už ide o okuliare, pehy, ryšavé vlasy alebo čokoľvek iné.
• Spôsob výchovy –  deti, ktoré majú benevolentných rodičov, rozmaznané. Alebo o nich rodičia neprejavujú záujem, veľmi prísna výchova a iné.

Sú deti, ktoré dokážu samé prísť za rodičom a popísať konkrétnu situáciu, ktorá sa stala v škole. Na druhej strane by to mal byť rodič, ktorý sa o svoje dieťa zaujíma a stále sa ho opýta na to, ako bolo v škole, s kým sedí, či má v škole kamarátov. Ak dieťa má nejaký problém, môže to popísať alebo to rodič vyčíta z jeho odpovede. Na druhej strane sú ale deti, ktoré nechápu čo sa vlastne deje, prečo sú v škole napríklad cez prestávky samé. Určite to ale nejakým spôsobom prejavujú.

„Dieťa môže byť utiahnutejšie, alebo sa prestane kamarátiť s doteraz obľúbenými žiakmi, môže odmietať chodiť do školy, môže odmietať chodiť na krúžky, vyhovára sa, nechodí vonku, je radšej doma zavreté vo svojej izbe. To môžu byť signály, že sa niečo deje a že by to rodič mal začať riešiť,“ dodala psychologička Andrea Grácová.

Je podstatné, aby rodič komunikoval aj s učiteľom svojho dieťaťa, ktorý s ním trávi dosť času a pozoruje ako funguje kolektív. Dobrý a zohratý kolektív je naozaj podstatná vec aj pre nás dospelých, pre takú tú dobrú pohodu, spoluprácu a pozitívnu energiu, ktorú vám kolegovia vedia posunúť.

Dôležitá je úprimná komunikácia medzi rodičmi a dieťaťom. Pri jej absencii sa môže problém viac prehlbovať. „Nie je dobré, aby sme si to nevšímali, lebo sa problém môže fixovať. Dieťa sa môže cítiť zle. Môže sa pridružiť aj psychosomatické prežívanie a môžu sa nabaliť problémy s bolesťami hlavy či bruška. Deti môžu dokonca odmietať chodiť do školy,“ dodala Grácová.

Ak má dieťa problémy napríklad s učením, treba mu venovať viac pozornosti, učiť sa s ním, pomáhať mu pochopiť učivo. Ak to ani po dlhšom čase nepomáha, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc, pretože môže ísť o vážnejšie vývinové poruchy učenia. Detská psychologička odporúča aj to, aby sa rodičia pokúsili o vytvorenie akéhosi kolektívu na domácej pôde. Napríklad pozvať rodičov so spolužiakmi na návštevu, kde môže rodič sledovať správanie svojho dieťaťa v kontakte s ostatnými.

Ak si ale rodič naozaj nevie poradiť mal by vyhľadať odborníka, u ktorého dieťa nadobudne pocit neutrálnej pôdy, kde sa nebojí vyjadriť svoj názor či pocity. Ťažšie to môže byť na druhom stupni, keď už sa deti majú potrebu prejavovať rôznymi spôsobmi.

Autorka: TÍMEA UDVARDYOVÁ