Ide o liečebnú metódu, ktorá využíva unikátne vlastnosti aerosolu v jaskyniach.
Gombasecká a Jasovská jaskyňa nie sú iba dobrým tipom na výlet. Ich priestory sú vhodné aj na unikátnu liečbu dýchacích ciest – speleoterapiu. Ide o metódu, ktorá využíva špecifické vlastnosti prostredia, hlavne aerosólu podzemných priestorov, prevažne krasových jaskýň, na liečbu ochorení dýchacích orgánov a alergických chorôb.
Speleoterapia sa na východe Slovenska, konkrétne v Gombaseckej jaskyni, začala praktizovať ešte v 60. rokoch minulého storočia. Na počiatku bola partia nadšencov, Jaskyniarska skupina Speleo Rožňava.
„História jaskyne sa datuje do roku 1948. Dvaja kamaráti pri petrovej lampe dumali, že čo by mali robiť. Poďme sa pozrieť hore na Borčiansku planinu. Tam je nejaká diera, tak skúsme sa dostať do nej. Prišli tam, zobrali dláto, kladivo, čo mali po ruke, vydlabali jednu dieru a taká eufória, že sa dostali niekde, kde človek ešte nikdy nebol. Takto asi vznikla naša skupina. Na budúci rok už oslavujeme 70 rokov,“ rozpovedal člen skupiny Bartolomej Šturmann.
Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy presne 21.novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Zhruba desať rokov po jej objavení tam začali robiť rôzne merania – teploty aj ovzdušia. Ako ďalej opísal Šturmann, dozvedel sa to detský lekár Klincko. Ten sa k nimi prišiel a posťažovať, že má deti, ktoré už boli nielen v Tatrách, ale aj pri mori, brali všelijaké lieky a nič nezabralo. Doviedol ich do jaskyne a deti vyzdraveli.
V roku 1968 tam na skúšku doniesli najprv len tri deti. Neskôr na turnusy takmer 700 malých pacientov, z ktorých sa viac ako 500 uzdravilo. 25 až 30 detí ležalo na ležadlách v jaskyni. Dve hodiny doobeda, dve hodiny poobede. Dýchali jaskynný vzduch, ktorý neobsahuje takmer žiadne prachové čiastočky. Prítomní vraj boli aj lekári a sestričky.
Jedna návšteva nestačí
Jaskyňa má mimoriadne priaznivé mikroklimatické pomery – stálu teplotu okolo deväť stupňov, relatívnu vlhkosť 98 percent, čistý vzduch a pre človeka priaznivé zloženie aerosolu. Na to slúžia aj iné jaskyne na Slovensku.
„V Belianskej, Bystrianskej aj v Jasovskej jaskyni – tam to tak funguje, že ľudia neležia len na lehátkach, ale prechádzajú sa po jaskyni. Ale sú aj niekde lehátka, že si môžu poležať, porelaxovať. Musím poznamenať, že aj v Gombaseckej jaskyni to do dneska funguje,“ prezradil Šturmann.
Gombasecká jaskyňa sa však na organizované liečebné pobyty pod dohľadom lekárov či sestier aktuálne nevyužíva, iba individuálne. Čo je škoda, pretože je dobre situovaná a má ľahkú dostupnosť s vchodom zhruba sto metrov od parkoviska. Problémom je ale ubytovanie.
„Keď chceme niečo také urobiť, tak minimálne troj-štvortýždňový turnus by mal byť. To znamená, že by tam malo byť ubytovacie a stravovacie zariadenie, aby pacienti nemuseli chodiť 20 až 50 kilometrov niekde. V minulosti, keď to objavili a chceli to aj vyskúšať, tak sa tam postavili chatky. Naozaj to pomáha, ale človek musí navštevovať tú jaskyňu aspoň tri týždne. Nestačí len raz vojsť dnu, že sa nadýcham, ale malo by to mať nejaký turnus a mal by to predpísať lekár,“ ozrejmil Šturmann.
Dá sa povedať, že okolie Gombaseckej jaskyne i jej unikátne priestory na liečbu formou speleoterapie v súčasnosti vôbec nevyužívajú svoj potenciál, ako mnoho takýchto jedinečných miest na Slovensku.
Nie je tam prach
Speleoterapia je podľa odborníčky vhodná pre všetky ochorenia, najmä dýchacích ciest, pre chronické recidivujúce ochorenia, sinusitidy hornej dýchacej cesty, chronické obštrukčné, aj neobštrukčné bronchitídy, alergické nádchy, stavy po operáciách alebo po infekčných zápaloch dýchacích ciest. Môžu ju absolvovať aj ľudia po rekonvalescencii, alebo ktorí pracujú v zaprášenom prostredí.
Inhalačnú liečbu poskytujú v blízkej Jasovskej jaskyni Kúpele štós. Majú v nej dlhodobú tradíciu s veľmi dobrými liečebnými výsledkami. Je dokonca vhodná pre všetky vekové kategórie. Výhodou jaskynného prostredia je speleo-aerosol. Tieto jemné čiastočky sa dýchaním dostávajú do krvného riečištia a ovplyvňujú sliznicu dýchacích ciest.
„Speleo-aerosoly obsahujú stopové prvky vápnika, ktorý má protizápalový účinok na sinicu dýchacích ciest. Okrem toho sa tam nachádzajú aj iné stopové prvky – horčík, železo, stopové prvky sodíka alebo aj draslíka, ktoré sú zastúpené v menšom množstve,“ uviedla primárka z Kúpeľov Štós Božena Ciberajová.
Podstatné však je, že v jaskynnom prostredí sa nenachádzajú žiadne alergény, baktérie ani plesne. Tým pádom nedochádza k dráždeniu dýchacích ciest. Je tam stála konštantná teplota, osem až deväť stupňov. Toto chladné prostredie ovplyvňuje termoreguláciu a žľazy s vnútornou sekréciou. Na organizmus dobre vplýva aj vysoká relatívna vlhkosť – 89 až 100 percent.
„A ten vlhký vzduch so zníženou teplotou spôsobujú exkréciu hlienu, ovplyvňujú aj viskozitu, čistia sa dýchacie cesty a ovplyvňujú sliznicu dýchacích ciest. Nenachádza sa tam žiaden ozón, ani alergény, ktoré by dráždili sliznicu dýchacích ciest,“ ozrejmila Ciberajová.
Väčší úspech u detí
Podľa Ciberajovej speleoterapia nie je len inhalačná liečba, ale je to aj komplex rehabilitačnej starostlivosti, kde sa využívajú prvky jógy. Vysvetlila, že keď prichádza pacient do jaskyne, tak je veľmi dôležité naučiť ho správne dýchať, aby sa do dýchacích ciest dostalo čo najväčšie množstvo vzduchu. Je to fáza, ktorá má trvať pol alebo trištvrte hodiny. Potom prichádza relaxačná fáza.
„Ľudia spia na lehátkach, sú zabalení v deke, spacákoch, majú dobré oblečenie kvôli vlhkosti aj stabilnej teplote, ktorá sa nachádza v jaskynnom prostredí. Počas relaxačnej fázy sa púšťa hudba alebo rozprávky. Dôležité je, aby tá frekvencia bola dve hodiny denne, najmenej štrnásťkrát. Kratšie pobyty majú účinnosť, ale je to len prechodného rázu,“ upozornila odborníčka a dodala, že vedecký účinok je dokázaný najmä u detí do 15 rokov.
„Pretože deti sú astmatici, alergici, sliznica dýchacích ciest nie je ešte taká poškodená a tým, že stopové prvky, ktoré sa nachádzajú v aerosole v jaskyni sa dostávajú do dýchacích ciest a dochádza k zabrzdeniu zápalového procesu a obnove sliznice dýchacích ciest,“ upresnila.
Táto terapia pomáha aj pri chronických problémoch dýchacích ciest, napríklad aj takzvaným „prieduškárom“. Aj pri tejto liečbe však exitujú určité kontraindikácie alebo rizikové skupiny. Speleoterapia sa neodporúča pri akútnych infekčných ochoreniach alebo závažných metabolických ochorenia, ako dekompenzovaný diabetest, kardiovaskulárne zlyhávanie, čerstvé stavy po operáciách, krvavé stavy. Takémuto typu liečby by sa mal vyhýbať aj človek, ktorý trpí klaustrofóbiou, alebo sa pomočuje.
Liečba je síce efektívnejšia u detí, ale dokáže pomôcť aj dospelým pacientom – napríklad fajčiarom, astmatikom či bronchitikom. Alebo tým, ktorí pracovali v prašnom prostredí a majú poškodenú sliznicu.
Autor: JÁN PÁL