Promenády Hlavnej ulice

KošiceHistoricKE

Príchodom jari Hlavná ulica v Košiciach opäť ožíva, vyrojili sa terasy, na ktorých si obyvatelia Košíc a návštevníci mesta môžu oddýchnuť, občerstviť a pozorovať pulz centra mesta. Prechádzka po Hlavnej ulici v Košiciach je vždy zážitok a zvlášť, ak aj poznáme jej históriu, ako i históriu vzácnych stavieb, meštianskych domov či parkov, ktoré sa tu nachádzajú.

Hlavná ulica Košíc je dnes Dómom sv. Alžbety a Štátnym divadlom v Košiciach rozdelená na tri časti, v ktorých sa nachádzajú parčíky Hlavnej ulice. Bolo tomu tak aj v minulosti (v priestore dnešného divadla stála spočiatku mestská radnica, neskôr staršia budova divadla), tieto priestory mali aj iné funkcie, dávnejšie slúžili aj ako cintoríny, aj ako miesta konania pravidelných trhov.

Foto
Námestie slobody v roku 1915 / HistoricKE

Na prelome 18. a 19. storočia sa postupne začali búrať mestské hradby. Tým sa aj Hlavná ulica začala rozrastať. V tom čase uprostred Hlavnej ulice tieklo rameno Čermeľského potoka, premostené šiestimi kamennými mostíkmi, rozdvojovalo sa pred Immaculatou a spájalo pred Dolnou bránou, čím vytváralo ostrovček.

Po roku 1805 v priestore severne od divadla a Morovým stĺpom vznikla prvá umelo vysadená vnútromestská verejná zeleň a táto časť bola zvaná ako Veľká promenáda. Inicioval a založil ju vtedajší košický mestský fyzikus (lekár) Jozef Kiss Viczay. Bol propagátorom zdravého životného prostredia, výsadby zelene pre zdravie jeho obyvateľov. V roku 1831 boli vysadené dve stromoradia stĺpovito rastúcich vlašských topoľov, ktoré viedli pozdĺž dvoch ramien Čermeľského potoka. Topole odstránili v roku 1855.

V roku 1858 vysadili  košaté listnaté stromy, tie však odstránili a nahradili novými v roku 1881. Po dobudovaní divadla v roku 1899 na promenáde odstránili aj nový, ani nie 20-ročný stromový porast. Uskutočnili novú výsadbu štyroch radov listnatých stromov a osadili lavice. Keď v októbri 1906 previezli do Košíc pozostatky kniežaťa Františka Rakócziho II., bola nastolená otázka premeny promenády medzi divadlom a sochou Immaculaty na park. Plochu začali upravovať v máji 1907 ako parkový lesík, zriadili fontánu a vôkol nej vysadili jedličky. Takto vzniknutý park ohradili umelecky kovaným železným oplotením, ktoré bolo vymenené podobným počas rekonštrukcie parku v roku 1995.

V roku 1908 zrušili pôvodný vodomet a podľa projektov hlavného mestského inžiniera Gabriela Gondora (1876 – 1935) zriadili novú fontánu. Skaly v jej strede, ozdobné skalky v parku i vysadené ihličnaté stromy mali navodzovať alpskú atmosféru. Centrálny korpus fontány pôvodne tvorili tufové balvany dovezené z niekdajšieho kameňolomu spod Turnianskeho hradu. Kamenné chrliče vody na obrube mali podobu zvieracích hláv.

O park sa vzorne staral hlavný mestský záhradník Bartolomej Fodor, bolo to obľúbené miesto odpočinku. Po ukončení rekonštrukcie divadla, ktorá narušila aj starú parkovú úpravu, sa v roku 1995 pri príležitosti plánovanej návštevy pápeža Jána Pavla II. uskutočnila komplexná rekonštrukcia parku, ako aj fontány uprostred. Nové balvany zo spišského travertínu zo Žehry a Dreveníka do fontány vkomponoval sochár Arpád Račko. Na novú jednoduchú kamennú obrubu fontány 27. apríla 1998 sochár Račko nainštaloval svoje dielo – desať bronzových znamení zverokruhu.

Foto
Prvá Veľká promenáda bola zriadená v severnej časti Hlavnej ulice, na fotografii je jej vzhľad na začiatku 20. storočia  / HistoricKE

Južne od Kaplnky sv. Michala sa v polovici 19. storočia výsadbou zelene a úpravou terénu vytvorila tzv. Južná promenáda. Topole odstránili v roku 1855 a po následných terénnych úpravách a výsadbe štyroch radov košatých listnatých stromov tu vznikla Južná, tzv. Malá promenáda. Táto plocha bola v roku 1861 nazvaná ako Telekiho námestie. Ale už koncom 19. storočia ju premenovali na Fő tér – Hlavné námestie.

Tesne pred Kaplnkou sv. Michala vysadili sedem 15-ročných milenárnych líp na počesť tisícročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Táto tzv. Arpádova skupina líp bola slávnostne odhalená v máji 1896. Už v roku 1906 vyrúbali milenárne lipy i časť košatých stromov. K ich úplnému výrubu došlo v roku 1907, kedy na mieste promenády zriadili pekný park. Chodníky, lavičky, kvetinová výsadba, nové citlivo zvolené dreviny a stavebné dominanty z neho vytvorili najkrajší vnútromestský park. Bol vybudovaný podľa princípov anglického krajinárskeho slohu, na žiadosť mesta ich vypracoval vedúci mestského lesného úradu Štefan Szönyey. Plány parku vyhotovil a odborné práce pri jeho výsadbe viedol hlavný mestský záhradník Otto Novák.

Od roku 1929 sa nazýva Námestie Slobody a v jeho južnom zakončení až do roku 1990 stáli politicky motivované sochy alebo symboly. Počas prvej československej republiky tu postavili sochu generála M. R. Štefánika. Počas rokov 1939 až 1945 ju z obsadeného územia odviezli, chvíľu bola Námestím Svätej koruny (Szent korona tér), po vojne sochu Štefánika opäť inštalovali. Neskôr ju nahradila socha K. Gottwalda. V roku 2002 ich nahradila viac než tri metre vysoká a hlbšie do parku osadená bronzová plastika anjela s erbom Košíc.

Foto
Hlavné námestie v čase výsadby nových stromov na začiatku 20. storočia  / HistoricKE

V priebehu 19. storočia bola zvýšená starostlivosť o výsadbu aj na ploche medzi Dómom sv. Alžbety a starou budovou divadla s redutou. Spočiatku bola nazvaná Hlavným námestím a po roku 1867 figurovala ako Námestie slobody – stala sa tak pamätníkom revolúcie rokov 1848 – 1849.

Foto
Szabadság-tér (Námestie Slobody) na pohľadnici z roku 1906  / HistoricKE

V roku 1912 bola zvlášť pomenovaná vysadená parková časť tohto námestia. Išlo o Ederové námestie podľa bývalého mešťanostu Edmunda Édera. Po roku 1918 bol celý priestor opäť Hlavným námestím a po roku 1938 niesla názov Erzsébet tér (Alžbetino námestie). V rokoch 1949 – 1989 jej prischlo pomenovanie, ktoré odrážalo ducha doby – Leninovo námestie, bola teda nazvaná podobne ako južná časť Hlavnej ulice.

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre