Ide o najvážnejšie demonštrácie od roku 2022 a 2023.
V Iráne aj naďalej pokračujú protesty. Pôvodné ekonomické zhromaždenia ľudu sa rýchlo rozšírili na na hlbší politický nesúhlas a volanie po demokratických reformách. Počas protestov zabili bezpečnostné zložky najmenej 45 demonštrantov vrátane ôsmich mladistvých. Zranenia utrpeli stovky ľudí a viac ako 2000 z nich zadržala polícia.
Rozsah represií je každým dňom násilnejší a rozsiahlejší, preto by podľa Iránskej organizácie pre ľudské práva mala OSN zasiahnuť tak, aby predišla masovému zabíjaniu protestujúcich.
Iránske orgány počas najnovších protestov opäť obmedzili aj prístup na internet, a to v provincii Kermánšáh na západe krajiny i v ďalších častiach krajiny vrátane niektorých veľkých miest. Odstávky internetu môžu súvisieť s výzvami na protesty, ktoré národu adresoval syn posledného iránskeho cisára Rezá Pahlaví.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vo štvrtok vyzval na „maximálnu zdržanlivosť“ pri zvládaní už 12 dní trvajúcich protestov, ako aj na dialóg a vypočutie požiadaviek ľudu:
„Je potrebné vyhnúť sa násilnému správaniu alebo donucovaniu.“
Súčasnú vlnu demonštrácií, ktoré vypukli 28. decembra, podnietil prudký pokles hodnoty iránskej meny. Protesty začali maloobchodníci v hlavnom meste Teherán, neskôr sa však rozšírili do iných oblastí islamskej republiky. Ide o najvážnejšie demonštrácie v Iráne od celoštátnych protestov v rokoch 2022 a 2023, ktoré vyvolala smrť 22-ročnej Mahsy Amíníovej vo väzbe. Úrady ju zadržali pre údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania žien.
Zdroj: TASR