Jeho výskyt sa nedávno potvrdil v Pravenci neďaleko Prievidze. Prevenciou je včasná identifikácia.
Nepôvodný invázny druh sršňa ázijského sa naprieč Európou šíri od roku 2004. Prvýkrát bol zaznamenaný vo Francúzsku. Jeho výskyt sa nedávno potvrdil v Pravenci neďaleko Prievidze. Vedecko-výskumný pracovník Rastislav Sabo z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach uviedol, že hrozbu sršňa ázijského vníma v dlhodobom kontexte. Na to, aby sme zabránili jeho šíreniu, je potrebná včasná identifikácia.
„Sršeň ázijský má čierno-hnedý exteriér so žltými nožičkami. Je trošičku menší od nášho pôvodného sršňa – vespa crabro. Spôsob jeho šírenia je pozdĺž vodných tokov. Kritické obdobie pre sršňa ázijského je práve jarné obdobie, kedy prezimuje budúca kráľovná. V skorých jarných mesiacoch aktívne vyhľadáva miesto budúceho primárneho hniezda a zakladá ho.“
Stanovištia sršňa ázijského sa nachádzajú v kríkoch, plotoch, ale aj v blízkosti ľudských obydlí. Prevenciou je vyhľadávanie hniezd, ktoré je potrebné zneškodniť. Účinné sú aj pasce. Tie však zachytávajú vzácne druhy motýľov či nášho európskeho sršňa. Jeden z účinných spôsobov monitoringu v jarných mesiacoch je aj výsadba kvetín atraktívnych pre kráľovné sršňa ázijského.
„Kamélia japonská – kvet, ktorý je u nás tiež nepôvodný, ale kvitne veľmi skoro v jarných mesiacoch. A ten kvet, respektíve nektár, priláka kráľovné, ktoré potrebujú nielen proteíny, ale aj sacharidy. Týmto spôsobom vieme v priestore spraviť jednoduchý monitoring. Príslušní odborníci už neskôr vyhľadajú a zlikvidujú hniezdo.“
Inváznym druhom sršňa ázijského je ohrozený celý ekosystém. Nepôvodný druh devastuje úrodu vinárov či ovocinárov. Najnebezpečnejším je však pre populáciu včely medonosnej. Výnimkou nie je ani človek.
„Je vyslovene predátor. To znamená, že má celý svoj cyklus zameraný na predátorstvo voči hmyzu a hlavne voči včelám. Každý jeden pacient, ktorý dostal niekoľko štípancov či bodnutí, musel vyhľadať lekársku službu. Hrozí tam vysoké riziko anafylaktického šoku. Pri viac ako desiatich bodnutiach, hrozí porucha zrážania krvi a s tým súvisí zlyhanie orgánov.“
Odborníci sa zaoberajú otázkou, či sa naše včely zvládnu adaptovať na tento nepôvodný druh rovnako ako ázijské včely. Okrem symbiózy je riešením problému aj prirodzený predátor, ktorý by sršne likvidoval.