Viete, kde sídlila pôvodná hasičská kasáreň? Tá súčasná na Požiarnickej ulici má svojho predchodcu a hasiči mali predtým svoje stanovisko priamo v centre mesta, na dnešnej Kováčskej ulici č. 9. Zaujímavú históriu predmetného domu pozná dnes málokto.
Prírodné živly v minulosti spôsobili v Košiciach veľké škody. Od najstarších čias bol požiar obrovským strašiakom obyvateľov miest i dedín. Následky boli v mestách horšie, keďže husto stavané domy výdatne podporovali šírenie plameňov. Väčšina objektov bola drevená a hasičská technika nedostatočná, a tak sa požiar šíril veľkou rýchlosťou a neraz dokázal spustošiť veľké časti mesta.
Aj Košice v minulosti zasiahli požiare, ktoré zdecimovali väčšiu časť za hradbami. Snáď najničivejší bol požiar z roku 1556, kedy ostalo po ňom nepoškodených len pár domov. Katastrofálny bol aj požiar z roku 1674, keď plamene zasiahli polovicu mesta, zachvátili aj sklad s pušným prachom, ktorý následne explodoval, čo malo za následok až 300 ľudských životov.
Jedným z najstarších zaznamenaných protipožiarnych opatrení v Košiciach je naradenie z roku 1668 tunajšieho vojenského veliteľa, v ktorom sa prikazuje, aby boli strhnuté všetky drevené komíny a nahradené kamennými. Navyše bolo zakázané pokrývať domy slamou.
Veľkú úlohu pri hasení požiarov v minulosti zohrávali cechy. Tie mali svoje práva, ale i povinnosti voči mestu a obyvateľom. Jednou z povinností bola účasť pri hasení v prípade požiaru, pričom postupom času bolo určené, ktorý cech má ako postupovať. V archíve mesta sa zachovali požiarne nariadenia z roku 1823, ktoré presne stanovili povinnosti.
Prvých dobrovoľných hasičov podľa archívnych záznamov registrujeme v 18. storočí. Pri výstavbe novej radnice v roku 1756 je zmienka aj o hasičoch, kde sa spomína, že v tom čase malo mesto výborných hasičov a ochrancov. „Boli to právnici, ktorí si svoje ľudomilné remeslo a manipuláciu hasičskými striekačkami nikomu nedali vziať.“
Založenie Spolku dobrovoľného hasičského zboru (SDHZ) sa realizovalo v roku 1868, vypracovali sa stanovy, ktoré schválila mestská rada, ale ministerstvo vnútra ich vrátilo na prepracovanie. V tom čase však mesto trápili iné problémy, a tak sa otázka zriadenia SDHZ vliekla i nasledujúce roky. Nová iniciatíva prebehla v roku 1872, novovypracované stanovy ministerstvo schválilo, a tak mohlo byť zvolané ustanovujúce zhromaždenie.
Mesto sa snažilo podporiť DHZ a poskytlo mu Vancsayho dom s celým zariadením na účel kasárne. V súčasnosti je to dom na Kováčskej č. 9. Na prvom poschodí zaistila bezplatný byt hlavnému veliteľovi. Prvé roky spolku boli veľmi náročné, mnohí nechápali, prečo ma zasahovať požiarny zbor. Navyše, prvé roky zbor často nestihol doraziť včas na miesto požiaru. Od 1. januára 1875 boli mestom zamestnaní štyria hasiči. Taktiež sa podarilo prepojiť telegrafom vežu, kde pozorovateľ sledoval okolie s kasárňou.
V Košiciach bol požiaro-bezpečnostný štatút schválený ministerstvom vnútra, po desaťročných prieťahoch sa stal platným od 1. januára 1898. Na tomto mieste uvádzame najdôležitejšie body:
- Za požiaru a nebezpečenstva každý hasič je oprávnený použiť ktoréhokoľvek fiakru alebo iného dopravného prostriedku.
- Službu konajúci hasič má sa pokladať za úradný orgán.
- Hasič, vyznamenavší sa pri hasení požiaru má byť na návrh veliteľstva odmenený mestskou vrchnosťou.
- Hasičovi, utrpivjšiemu bez vlastnej viny úraz alebo iné telesné zranenie je povinná mestská vrchnosť poskytnúť podporu primeranú utrpenému úrazu alebo práceneschopnosti.
V roku 1902 došlo k zmene názvu spolku na Spolok dobrovoľných hasičov a ochrancov. Zo začiatku 20. storočia je informácia, že v priestoroch domu mali svoj byt aj mestskí kočiši a vo dvore boli ustajnené ich kone.
Aj po vzniku prvej Československej republiky malo vyvíjajúce sa mesto ústredie požiarnej stanice na Kováčskej ulici. Bolo vylúčené vyhovieť vzrastajúcim požiadavkám na protipožiarnu ochranu mesta v úzkych a nevyhovujúcich priestoroch. Priestory kasárne boli malé, cvičisko bolo vzdialené, a to všetko hatilo rýchly zákrok hasičov v prípade požiaru.
Predstavenstvo hasičov tak apelovalo na mesto v otázke nutnosti výstavby novej kasárne a práve v osobe starostu Pavla Nováka našli spriazneného človeka. Mestské zastupiteľstvo odhlasovalo schválenie jej výstavby a aj potrebného rozpočtu. Spomedzi plánov bol najmonumentálnejší architektonicky plán Ľudovíta Oelschlägera s názvom „Červený kohút“, ktorý bol aj prijatý. Stavba bola slávnostne otvorená až neskôr (21. júla 1928).
Autor: HistoricKE