Prvá kvapka hélia kvapla v Košiciach pred päťdesiatimi rokmi

KošiceSpravodajstvo

Z pôvodného nízkoteplotného laboratória postupne vzniklo dnešné špičkové Centrum fyziky nízkych teplôt.

Kvapalné hélium má teplotu okolo 4,2 Kelvina – teda 4,2 stupňa nad absolútnou nulou. Takéto a nižšie teploty sa v košickom laboratóriu darí dosiahnuť už viac ako 50 rokov. Krátko po založení Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika prišiel jej prvý dekan profesor Vladimír Hajko s ideou orientovať výskum na tejto fakulte, o založenie ktorej sa podstatnou mierou pričinil, aj do oblasti štúdia látok pri nízkych a veľmi nízkych teplotách. Výskum pri teplotách, blízkych absolútnej nule si vyžadoval vybudovanie náročnej experimentálnej a prístrojovej základne.

Základným zariadením vznikajúceho nízkoteplotného laboratória sa stal skvapalňovač hélia ZH4 československej výroby, ktorý bol uvedený do skúšobnej prevádzky koncom roka 1968. Slávnostné uvedenie do činnosti sa konalo 24. februára 1969 a to za prítomnosti vtedajšieho ministra školstva Matejíčka a rektora UPJŠ Hajka. Z pôvodného nízkoteplotného laboratória postupne vzniklo dnešné špičkové Centrum fyziky nízkych teplôt, ktoré je spoločným pracoviskom  Prírodovedeckej fakulty UPJŠ  a Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.

Foto
Centrum fyziky nízkych teplôt Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach / Veda na dosah

Pracovníci centra a pozvaní hostia si 50-ročnú históriu výskumu v oblasti fyziky nízkych teplôt pripomenú na seminári s výstižným názvom Prvá kvapka hélia v Košiciach, ktorý sa uskutoční v piatok 26. apríla 2019 v budove Park Angelinum 9. Na podujatí sa zúčastní aj emeritný profesor univerzity v Berne Štefan Jánoš, ktorý v košickom laboratóriu inicioval a uskutočnil prvé fyzikálne experimenty pri nízkych teplotách.

Kvapalné hélium má teplotu okolo 4,2 Kelvina – teda 4,2 stupňa nad absolútnou nulou – čo je však pre nízkoteplotných fyzikov ešte príliš „teplé“ médium. Košické laboratórium bolo preto postupne vybavované profesionálnymi i vo vlastnej dielni zhotovenými zariadeniami, umožňujúcimi dosiahnuť oveľa nižšie teploty než 4,2 K. Už v roku 1969 bola v laboratóriu dosiahnutá teplota 1,46 K a v roku 1971 teplota 0,426 K. Do submilikelvinovej teplotnej oblasti sa košickí nízkoteplotní fyzici dostali pomocou unikátneho zariadenia na získavanie ultranízkych teplôt metódou jadrovej adiabatickej demagnetizácie, ktoré bolo skonštruované tímom pod vedením Alexandra Fehera.

 

Autor: KOŠICE ONLINE

Komentáre