V ľudovej tradícii v niektorých regiónoch má prvá pôstna nedeľa aj názov vrecová.
Prvá pôstna nedeľa v tomto roku pripadá na 18. februára. Táto pôstna nedeľa môže byť v závislosti od termínu Veľkonočnej nedele kedykoľvek v časovom rozhraní od 8. februára do 14. marca. Posledná, šiesta pôstna nedeľa - Kvetná, môže mať termín od 15. marca až do 18. apríla.
Prvá pôstna nedeľa sa nazýva Invocavit. Názov je odvodený od biblického textu Povolal ma... V niektorých častiach Slovenska sa nazýva i Čiernou. Pomenovanie je odvodené od najrozšírenejšej čiernej farby ženského odevu a šatiek, ktoré sa nosia v pôste. Na Popolcovú stredu odkladajú totiž aj v súčasnosti mnohé veriace ženy, hlavne na vidieku, oblečenie pestrejších farieb.
Na znak pokánia a zármutku z blížiaceho sa utrpenia Ježiša Krista, nosia počas 40-dňového pôstu smútočné šaty, ktoré mnohé odložia až na Bielu sobotu. Čiernej alebo tmavofialovej farby je v kostoloch aj oltárne rúcho. Evanjelickí duchovní nenosia pôste biele kamže, majú počas Služieb Božích len čierne luteráky.
Líščia nedeľa
Prvá pôstna nedeľa je časom, keď sa veriaci hlbšie zamýšľajú nad vykupiteľským dielom Ježiša Krista a jeho utrpením. Sústreďujú sa na modlitby, pôst, zmierenie a almužny. Aj keď sa v evanjelickej cirkvi nevzťahujú na postenie také striktné a prísne predpisy ako u katolíkov, aj viacerí protestanti sa dobrovoľne zriekajú niektorých druhov jedál, najmä mäsových. Mnohí vynechávajú aj alkohol a podobne ako iní kresťania, vyjadrujú rôznymi formami podpory svoju snahu pomáhať núdznym a odkázaným.
V ľudovej tradícii v niektorých regiónoch má prvá pôstna nedeľa aj názov vrecová. Nazýva sa tak podľa starších obyčají, keď si v minulosti niektorí ľudia obliekali bezprostredne po Popolcovej strede dávne oblečenie kajúcnikov - vrecovinu, preto je tento štvrtok miestne nazývaný tiež vrecovým. Známe sú aj ďalšie ľudové názvy prvej pôstnej nedele. Dnes už pomerne málo rozšíreným pomenovaním je klíčiková nedeľa.
V západnejších častiach Slovenska a v Česku ju nazývajú aj pučálkovou. Na vidieku mnohí ľudia dodnes konzumujú vo vode naklíčený neomastený nasucho opražený hrach s medom. Na západe Slovenska a v susednom Česku poznajú prvú pôstnu nedeľu i pod označením líščia.
Mamičky pečú pre deti špeciálne pôstne praclíky, ktoré na stužkách zvyknú rozvešať na vetvičky stromov v záhrade a deťom vysvetľujú, že za praclíkovou úrodou na stromoch je tetka líška, ktorá sa o bizarnú výzdobu haluzí postarala pre ich predjarnú radosť a potešenie.
Zdroj: SITA