Aká je jeho história?
Prvý májový deň je Sviatkom práce. Prvé oslavy sa na území dnešného Slovenska uskutočnili pred 135 rokmi, a to v Košiciach, Liptovskom Mikuláši a v areáli Železnej studničky v Bratislave. Zákonom z marca 1919 bol 1. máj po vzniku Československej republiky vyhlásený za štátny sviatok. Po tom, čo komunisti vo februári 1948 prevzali moc, v rámci propagandy urobili z prvomájových sprievodov oslavu budovateľských úspechov, demonštráciu sily a jednoty. Niektoré podniky či organizácie sa predbiehali v tom, kto zabezpečí najväčšiu účasť, i keď bola povinná. Nácviky trvali niekoľko dní. Sprievody v uliciach miest a obcí sa stali neodmysliteľnou súčasťou prvého májového dňa.
História tohto sviatku siaha do obdobia spred 140 rokov. Odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade začali spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky vyhlásili 1. mája 1886 generálny štrajk. V USA sa do neho zapojilo viac ako 300-tisíc zamestnancov z vyše 13-tisíc závodov. Centrom protestov bolo Chicago. Demonštrácie si 3. mája po zásahu polície vyžiadali šesť obetí. O deň neskôr hodil neznámy človek medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket podomácky vyrobenú bombu. O život prišli štyria robotníci a siedmi policajti. Osem vodcov chicagského robotníctva bolo odsúdených na smrť, pričom štyria z nich boli v roku 1887 popravení.
V Paríži sa v júli 1889 uskutočnil zakladajúci kongres II. Internacionály, ktorý na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce.
„Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovoľujú vnútorné pomery,“ píše sa v uznesení kongresu.
O rok neskôr sa 1. máj stal dňom boja za skrátenie pracovného času. Po celom svete vrátane Rakúsko-Uhorska, Talianska, Francúzska, Španielska či USA sa uskutočnili demonštrácie a štrajky. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nedeľu 4. mája. Vyše 80 krajín v súčasnosti oslavuje 1. máj ako Sviatok práce. Napriek tomu, že svoje korene má v Spojených štátoch, Američania ho oslavujú v prvý septembrový pondelok, a to piknikmi, stretnutiami s priateľmi či výletmi. Podobne je to aj v Kanade či v Japonsku, kde sa Deň vďakyvzdania práci pripomína 23. novembra.
Prvý máj má aj cirkevný rozmer. Veriaci katolíckej cirkvi si pripomínajú svätého Jozefa robotníka, ktorý je patrónom pracujúcich. Pápež Pius IX. v roku 1870 oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu celej cirkvi. Pápež Pius XII. rozšíril jeho patronát na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu bol zasvätený 1. máj, ktorý sa oslavuje ako Deň práce.
Zdroj: TASR