Vznik nového štátu, Československej republiky koncom roka 1918 mal výrazný dopad aj na rozvíjajúci sa športový život v Košiciach. Po vojne sa z Čiech do Košíc sťahovali úradníci, vojaci, medzi ktorými nechýbali ani viacerí významní športovci. Ich vplyv na následný vývoj telovýchovy bol značný a vďaka ich iniciatíve začali rozvíjať svoje aktivity popri maďarských, nemeckých a židovských športových kluboch aj nové slovenské a československé.
I keď celé medzivojnové obdobie zápasil slovenský šport so základnými existenčnými problémami, s nedostatkom materiálneho vybavenia a financií, nechýbal však entuziazmus a nadšenie, a tak sa pri rozbehnutých športových disciplínach objavovali viaceré nové.
Po vzniku Československa sa vedenia futbalu ujal Český svaz futbalový (ČSF), ktorého počiatky siahali v Čechách už do roku 1901. Svoju činnosť postupne rozširoval na územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi. V roku 1921 došlo k jeho premenovaniu na Československý svaz futbalový (ČsSF). Najdôležitejšou úlohou zväzu bolo vytvoriť organizáciu, ktorá by združovala kluby z celej republiky.
V Československu každá menšina mala svoj vlastný futbalový zväz. Okrem ČsSF pôsobil nemecký Deutscher Fussball Verband, maďarský Magyar Labdarúgok Szövetsége, poľský Polski Zwiazek Pilki Noźnej a židovský Kuwucas Meschakej Kadúr Regel Jehudith. Tieto zväzy v marci roku 1922 vytvorili Československú futbalovú asociáciu, ktorá bola v nasledujúcom roku prijatá za člena Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA).
V Československu spočiatku chýbala jednotná celonárodná súťaž. Dôvodom boli vysoké finančné náklady na cestovanie, ale i výkonnostné rozdiely medzi jednotlivými klubmi. České kluby hlavne z Prahy patrili medzi svetovú špičku a neprejavovali veľký záujem o celonárodnú súťaž s klubmi s nižšou výkonnostnou úrovňou.
Futbalové súťaže v prvých povojnových rokoch tak predstavovali majstrovstvá jednotlivých žúp. Českému zväzu trvalo dva roky, kým zriadil na území Slovenska organizačnú základňu. Ešte skôr, 12. októbra 1919 však vznikol Slovenský futbalový zväz, ktorý niesol maďarský názov – Szlovenszkói Labdarúgó Szövetség (SzLSz). I keď šlo o maďarský zväz, prihlásili sa do neho kluby z celého Slovenska, podarilo sa združiť 86 klubov s 3708 hráčmi.
Prvá futbalová župa na našom území vzniká 20. februára 1920 v Bratislave. Pod jej sféru spadalo spočiatku celé územie Slovenska, avšak stredné a východné Slovensko nedokázala riadiť. Preto sa postupne vytvorili aj dve ďalšie futbalové župy. Stredoslovenská bola založená 10. apríla 1921 vo Zvolene a košická 17. apríla 1921. Medzi zakladajúcimi členmi košickej župy boli ČsŠK Košice, Sparta Prešov, Sokolská XI. Mukačevo, ČsŠK Užhorod, ČsŠK Beregszász, Tatran Spišská Nová Ves, ČsŠK Sparta Michalovce, ŠK Kriváň Liptovský sv. Mikuláš a Viktória Ružomberok.
Košická župa sa 12. februára 1922 premenovala na Východoslovenskú župu. V tom čase slablo postavenie maďarského SzLSz, zväz strácal členov, a tak sa v polovici roku 1921 snažil zachrániť situáciu zvolaním schôdze do Piešťan. Predstavitelia chceli presadiť myšlienku vytvorenia jedného zväzu pre celé Slovensko, v ktorom by hrali mužstvá bez rozdielu národností. Tento krok však SzLSz nevyšiel a schôdze sa nezúčastnilo dostatok klubov. Ostalo tak už len vyriešiť, čo s maďarskými klubmi. V Čechách v tom čase už fungoval nemecký zväz a rovnaké riešenie sa uplatnilo aj pre maďarské kluby. 15. augusta 1921 bol založený maďarský futbalový zväz, do ktorého sa postupne prihlásili všetky maďarské kluby.
V nasledujúcich rokoch bol slovenským lídrom bratislavský I. Československý športový klub (ČsŠK, založený 3. mája 1919), ktorý získal v rokoch 1927 a 1930 titul amatérskeho majstra Československa.
K významnej reorganizácii súťaže dochádza v roku 1934, keď nový poriadok a systém vypracoval generálny sekretár ČSFA Karel Petrü. Vzniklo päť divíznych súťaží, pričom jedna z nich – Slovenskopodkarpatská bola určená pre kluby československého a maďarského zväzu na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi. V sezóne 1936/1937 sa prvýkrát podarilo vyhrať divíznu súťaž klubu ČsŠK. Následne sa však nepodarilo uspieť v barážovom zápase s FTC Fiľakovo a po dvoch prehrách sa sen o najvyššej súťaži rozplynul. V tíme ČsŠK pôsobilo viacero talentovaných hráčov. V bráne chytal Horák, ktorý sa po druhej svetovej vojne uplatnil v bráne pražskej Sparty a chytal aj v drese československej reprezentácie. Ďalšími oporami klubu boli Barkač, Čarný – Herman, Žlebek, Jurička – Herdický Láncoš. Oláh, Chavko a Jerga.
Úspešnejší bol košický klub KAC, ktorému sa o rok neskôr (sezóna 1937/1938), po víťazstve v divízii podarilo uspieť aj s FTC Fiľakovo a postúpilo do záverečnej fázy pre účasť v najvyššej československej lige. V kvalifikačnom turnaji za účasti šiestich mužstiev skončili však na poslednom mieste po dvoch výhrach, jednej remíze a viacerých prehrách. Zostavu maďarského klubu tvorili: Vitéz, Pásztor, Váradi, Szacsury, Grossmann, Dráb, Lebenszky, Takács, Ortutay, Kertész, Vitéz, Drotár I, Drotár III.
Posledný úspech košického klubu ČsŠK prišiel v roku 1938, keď klub vyhral druhý ročník Matičného pohára v Turčianskom sv. Martine. Tým sa ukončili aj úspechy košického futbalu v medzivojnovom období. Po Viedenskej arbitráži a pričleneniu Košíc k Maďarskému kráľovstvu došlo k zrušeniu všetkých košických slovenských a československých klubov a začala sa nová kapitola košického futbalu, ktorá bola výrazne poznačená vojnovými udalosťami.
Použité zdroje:
HistoricKE – výskum, MAŠLONKA, Štefan., KŠIŇAN, Jozef. 1988. Zlatá kniha futbalu na Slovensku – Defilé generácií 1898 – 1987. Bratislava, 1988. MAGDA, Eugen. Storočnica košického futbalu (1903-2003). Prešov, 2003. - Košická župa futbalová. In Slovenský východ, roč. II, 13.7 1920 - PONDELIK, Josef a kol. 1961. Šedesát let československé kopané. Praha, 1961. - ŠTUMBAUER, Ján. 2016. Vybrané kapitoly z histórie telesné výchovy, sportu a turistiky v meziválečném Československu. České Budejovice, 2016. – Slovenský Východ
Autor: HistoricKE