Silnou stránkou konšpirácií je intenzívne pôsobenie na emócie. Odborník prináša rady, ako si overovať fakty.
Na sociálnych sieťach sme zaplavení množstvom informácií, ktoré môžu byť overené, ale aj zavádzajúce. Pri sledovaní obsahu sa tak denne stretávame aj s množstvom dezinformácií, ktoré nájdeme nielen v textovej, ale aj v obrázkovej či video podobe. Na formovaní takéhoto obsahu sa neraz podieľa umelá inteligencia. Rozlíšiť znaky toho, či ide o nepravdivú informáciu alebo nie, je podľa Aleša Bednaříka, ktorý sa venuje kritickému mysleniu a obrane proti dezinformáciám čoraz ťažšie:
„Nielen v písanom texte, ale častokrát aj na fotografiách a videách to vedia podvodníci urobiť tak, že to vyzerá realisticky. Umelá inteligencia umožňuje oklamať aj zrak, nielen našu myseľ. Ak nás chce niekto vedome a zámerne oklamať, tak si dá pozor na to, aby to klamstvo nebolo tak ľahko viditeľné,“ vysvetlil Bednařík, ktorý je zároveň aj psychológom.
Zlatým pravidlom zostáva overovanie faktov, je dôležité zistiť si napríklad aj to, či informáciu zverejnili viaceré mienkotvorné médiá. Tendencia veriť dezinformáciám vzniká podľa Bednaříka najmä preto, že výrazne pôsobia na naše emócie. To, či uveríme dezinformáciám ovplyvňuje aj naša kultúra. Slováci sú podľa európskych prieskumov nedôverčiví voči iným národom.
„Najľahšie sa pôsobí na dve emócie, a to je strach, že cítime ohrozenie, že niekto sem príde, niekto nám ublíži, niekto poškodí naše deti alebo našu krajinu. A tá druhá emócia, ktorá je veľmi účinná na to, aby nás ovplyvnila, je pohoršenie. Takže keď spojíme znechutenie z toho, ako je niekto oblečený s tým, že je napríklad homosexuál, tak veľmi ľahko vytvoríme to prepojenie, že sa cítime nepriateľsky voči tejto menšine. Naša miera nedôvery voči cudzím ľuďom je podľa výskumov najvyššia v celej Európskej únii. Sme naozaj veľmi nedôverčiví a podozrievaví v porovnaní s ostatnými krajinami v Európe. To potom zvyšuje tendenciu veriť dezinformáciám, ktoré robia nepriateľa z niekoho iného, z nejakej menšiny alebo z nejakej inej kultúry,“ uviedol psychológ.
Nedôvera v iné národy vyplýva aj z toho, že Slovensko je oproti iným európskym mestám výrazne nižšie ovplyvňované multikultúrnosťou. Situácia sa však podľa psychológa zlepšuje v hlavnom meste. Na to, aby sme verili dezinformáciám vplývajú podľa Bednaříka viaceré faktory:
„Keď zažívame krízy a nešťastia alebo prežívame pocit ohrozenia. Napríklad, že je v inej krajine vojna a všetko sa zdražuje, tak práve tento pocit zvyšuje tendenciu, že sme vnímavejší k informáciám, ktoré to ohrozenie zosilňujú. To sú častokrát tie hoaxy, dezinformácie a konšpirácie, ktoré nám podsúvajú to ohrozenie, ktoré sa medializované zdá ešte závažnejšie než v skutočnosti je. Negatívne vplývajú aj osobné krízy, napr. strata partnera či rozvod.“
Konšpiračnú teóriu či dezinformáciu môžeme v istom zmysle chápať za jednoduché a rýchle vysvetlenie toho, na čo hľadáme odpoveď. Človek často hľadá rýchle odpovede. To však podľa neznamená, že sú aj správne.
„Sme presýtení informáciami. Všetci majú v ruke smartfón a neustále sledujú sociálne siete aj štandardné médiá. To spôsobí v našej mysli predstavu o tom, že svet sa rúti do záhuby. Sme oveľa viac citliví na negatívne informácie a potom máme väčšiu tendenciu hľadať vysvetlenia, prečo je ten svet taký chaotický, zlý a nepredvídateľný. A tie dezinformácie a konšpiračné teórie ponúkajú to ľahké a rýchle vysvetlenie, že už konečne chápem a viem ako to všetko funguje,“ poukázal Bednařík.
Možno ste to niektorí z váš ešte nepraktizovali. Ale určite to po radách odborníka odporúčame – skúste si regulovať čas na sociálnych sieťach. Dôležité je vedomé sledovanie účtov a osôb, ktoré nám ponúkajú taký obsah, aký chceme. Riziko rozširovania dezinformácií je tak nižšie ako pri sledovaní náhodných účtov.
„Určite je dobré sledovať samého seba, a to ako sa cítite, keď si pozeráte nejaký druh správ alebo nejaký zdroj. A keď sa cítite zle, keď vás to pohoršuje, keď vás to rozhorčí, keď sa rozčúlite, alebo keď máte úzkosti a strach, tak odporúčam buď sa tomu vyhýbať, alebo si veľmi regulovať, že to obmedzím iba na 15 minút, aby som videl a počul základné veci a uzavriem to. Existujú dve základné rady. Jedna je, že všímajte si, čo vám robí zle a robte toho menej. A druhá je, všímajte si, čo vám robí rob dobre. A robte toho viac,“ uzavrel odborník na kritické myslenie.
Ani umelá inteligencia však nemusí byť len nástrojom na to, aby produkovala niečo mätúce a zavádzajúce. Práve naopak, podľa Aleša Bednaříka sú tu vždy dva prúdy. AI tak môže byť nástrojom, ktorý pomáha odhaľovať dezinformácie a slúži k šíreniu pravdy. Konečné rozhodnutie o konzumácii a tvorbe obsahu tak napokon zostáva na samotnej spoločnosti.