Financovanie európskych projektov zo strany samospráv je nastavené na osem percent. Podľa europoslankyne Ľubice Karvašovej to môže byť pre menšie obce likvidačnou stopkou.
Granty z Európskej únie pokrývali pri projektoch na východnom Slovensku do roku 2020 až 95-percent všetkých nákladov. Kombinované financovanie zo strany štátu i Únie tak prinášalo jednotlivým samosprávam podmienku päťpercentného financovania. Pre účasť v európskych projektoch je aktuálne potrebné vlastniť osem percent kapitálu na financovanie. Súčasné fungovanie dotácií môže byť podľa europoslankyne Ľubice Karvašovej problémom pre obce s nižším rozpočtom:
„Hoci bol teoretický zámer rozložiť peniaze na viac projektov, v praxi chudobnejších samospráv to funguje ako likvidačná stopka. Mestá a obce sa kvôli nedostatku vlastného kapitálu a vysokej inflácii do výziev radšej vôbec nehlásia, alebo rozbehnuté projekty pred podpisom zmluvy rušia, pretože sa im v procese neúmerne zvýšili ceny. Pre nadchádzajúce programové obdobie preto presadzujem zásadnú reformu, aby regióny mali priamy prístup k európskym zdrojom. Samosprávy totiž najlepšie vedia, kde a ako európske peniaze použiť zmysluplne na projekty. Momentálne sme v intenzívnom procese vyjednávaní a pevne verím, že sa nám to podarí presadiť.“
Karvašová, ktorá je zároveň v Národnej rade podpredsedníčkou Výboru pre regionálny rozvoj, tiež pripomína viaceré možnosti, ktorými sa môžu samosprávy uchádzať o nižšiu finančnú participáciu:
„Ak starosta či primátor nemá potrebné financie, riešením je využitie zvýhodneného úveru, žiadosť o pomoc adresovaná ministerstvu investícií, prípadne tlak na štát, aby legislatívne znížil spoluúčasť pre najchudobnejšie okresy na jeden až tri percentá a prevzal bremeno na seba. Najväčším problémom čerpania na východe Slovenska však zostáva ubíjajúca domáca byrokracia, extrémne dlhé kontroly verejných obstarávaní, centralizované rozhodovanie a fakt, že malé obce nemajú peniaze na zaplatenie odborných projektových manažérov.“
Riešením pri dotáciách je aj spájanie menších dedín, podnikateľov či aktivistov, ktorí spoločne vedia vytvoriť Miestnu akčnú skupinu, ktorá žiada o granty. Ďalšou možnosťou sú tradičné združenia obcí a mikroregióny, ktoré sa spoločne poskladajú na jedného experta. Ten následne pripraví eurofondové projekty pre celé územie naraz. Nadobecné investície ako sú cyklotrasy či primestská doprava sa v programovom období do roku 2027 plánujú aj pomocou Udržateľného mestského rozvoja a Rád partnerstva, do ktorých je zapojené aj mesto Košice.