Hlavný vstup od farského úradu je uzatvorený.
Dominantou centra metropoly Šariša je Konkatedrála svätého Mikuláša z 13. storočia. V roku 1515 bola prestavaná do súčasnej podoby. Výnimkou však bola veža, ktorá dvakrát vyhorela. Takáto historická stavba vždy potrebuje opravu. Dekan Farnosti svätého Mikuláša v Prešove Jozef Dronzek v rozhovore pre Košice Online uviedol, že fasáda sa naposledy rekonštruovala v 80. rokoch minulého storočia a približne ďalších 40 rokov sa podobné práce nerealizovali:
„My sme pred tromi rokmi robili nanovo fasádu, okrem veže. Pri fasáde sme robili aj reštaurovanie kamenných článkov okolo okien a vitráží, ktoré už boli porozbíjané. My sme tiež reštaurovali vitráže, zvonku, zvnútra sa robilo ostenie, robili to reštaurátorské dielne. Toto sme urobili skôr a ostala nám posledná fáza, a to je veža.“
Severná strana kostola je vyzdobená historickými vitrážami z 19. storočia, na tej južnej sú osadené novodobé zdobené okná. Dôvodom je bomba, ktorá počas vojny dopadla na námestie a poškodila aj konkatedrálu vrátane vitráží. Približne pred rokom odpadol z rímsy veže jeden kameň, čo potvrdilo, že najmä jej kamenné články sú v havarijnom stave. Mnohé z nich sú uvoľnené. Dronzek zdôraznil, že hlavný vstup od farského úradu je aktuálne uzatvorený:
„Už sme postavili lešenie až po samý vrch. Robil sa reštaurátorský prieskum, aby sa presne určili rozsahy nutnej rekonštrukcie. Veríme, že keď to všetko pôjde, papierovačky sa vybavia, tak niekedy v jeseni by sa mohla začať celková práca na reštaurovaní našej kostolnej veže, ktorá je vysoká 72 metrov, čiže patrí k tým najvyšším v rámci Slovenska a je aj atrakciou pre mnohých turistov. Okolo 10-tisíc ľudí ročne navštívi túto vežu, vyšliapu si hore po tých vyše 200 schodíkoch, aby videli panorámu Prešova z kostolnej veže.“
Prvá prípravná fáza vrátane schvaľovacích procesov cez Krajský pamiatkový úrad by mala byť ukončená v septembri. Následne by sa mali začať reštaurátorské práce, ktoré by mali podľa odborníkov trvať zhruba dva roky. V pláne je aj očistenie veže od nánosov, doplnenie vypadaných častí, tiež nová fasáda či výmena starých drevených okien. Projekt by mal stáť približne 1,5 milióna eur, pričom by mal byť financovaný z rôznych výziev či milodarov. Stavebný ruch sa však ozýva aj z interiéru konkatedrály, kde sa reštauruje menza a bohostánok pred hlavným oltárom za zhruba 75-tisíc eur.
„Na otváracích dvierkach sa našli pôvodné texty, zhruba z roku 1701. Oni boli premaľované okolo rokov 1920 – 1930, a tým pádom sa zakryli pôvodné texty v latinčine. Keď sa to dokončí, tak to bude jedno úžasné dielo, na ktoré sa veľmi tešíme. Ono tam už ostane a keď sa bude robiť veľký oltár, tak aspoň tá zadná stena nebude prázdna,“ skonštatoval Dronzek.
Interiér kostola prešiel v minulosti väčšou rekonštrukciou vrátane omietok, vitráží a okien. Pred desiatimi rokmi sa urobila nová elektrifikácia. V kostole bolo položených 12 kilometrov káblov, keďže stará elektroinštalácia nespĺňala moderné kritériá a požiadavky bezpečnosti. Zároveň zachránili historický organ zo začiatku 18. storočia, na čo farnosť podľa Dronzeka vyzbierala 500-tisíc eur:
„Druhá fáza bola obnova svätyne, osadili sme nový oltár, dlažba sa dala, pripravil sa ten priestor tak, aby spĺňal moderné požiadavky našej katolíckej liturgie. Bolo by toho veľa, čo sme opravili. Popri organe sme prakticky dali do poriadku už celý interiér. Novogotické dva oltáre sv. Jozefa a premenenia Pána sa opravili. Osadili sme nový oltárik Božieho milosrdenstva v južnej časti.“
V pláne je aj reštaurovanie dvoch oltárov, konkrétne svätého Mikuláša a svätého Antona. Veža je zatiaľ sprístupnená pre verejnosť, keďže reštaurátorom stačilo lešenie z dvoch strán. Bezpečnosť návštevníkov však zostáva aj naďalej prioritou.