Vianoce pred desiatkami rokov boli síce možno skromnejšie a chudobnejšie, ale o to viac sme si ich užívali. Predvianočného zhonu bolo menej a rodiny sa stretávali viac. A ľudia k sebe mali oveľa bližšie.
December 1987. V televíznom štúdiu Aktualít na prvom (z dvoch) federálnych programov bývalého Československa, dva roky pred Nežnou revolúciou, sedí riaditeľ štátneho podniku Zelenina. Pred sebou má dva malé mikrofóny a obrovskú misu plnú banánov, pomarančov, citrónov a mandarínok. Národným problémom číslo jedna je v hlavnom večernom vysielacom čase exotické ovocie.
Moderátorka: Súdruh riaditeľ, celý rezort obchodu stojí pred otázkou zásobovania vianočného trhu. Bude všetko, čo je v tejto mise, pred Vianocami a v priebehu sviatkov dostať v obchodoch?
Riaditeľ: Tento rok máme pre každý kraj k dispozícii tritisíc ton banánov, mnoho a mnoho ton citrónov aj pomarančov. Dohromady je to celkovo 14-tisíc ton exotického ovocia na jeden kraj. Chcel by som divákov ubezpečiť, že to je až o 15 percent viac než v roku 1986.
Moderátorka: Veľa divákov z malých miest a dedín nám píše, že si už banán ani nevedia predstaviť. Prosím vás, pán riaditeľ, dostane sa toto ovocie aj k nim na takéto miesta?
Riaditeľ: Určite. Vzhľadom na výbornú spoluprácu, ktorú máme s obchodmi Potraviny a Jednota je takmer isté, že do oboch systémov bude exotické ovocie dodané v dostatočnej miere.
Strih. Ten istý čas, v tej istej relácii. Nasleduje reportáž Aktualít z predvianočného nakupovania darčekov v bratislavskom obchodnom dome Ružinov.
Redaktor: Obchodný dom Ružinov ponúka až 1200 druhov hračiek. Sortiment je teda veľmi široký. A pretože tu platí prísna zásada, že vianočný trh sa pripravuje už v januári, nechýbajú ani žiadané výrobky z Číny, Talianska a NDR.
Z domácej produkcie je najväčší záujem o známe stavebnice Merkúr, Variant, Seko a ďalšie. Československé hračky, žiaľ, potvrdzujú nedostatočnú inovačnú aktivitu a absenciu originálnych nápadov. Výrobcovia sú spotrebiteľom ešte veľa dlžní. Nielen z pohľadu kvality, ale hlavne množstva.
Vedúci predajne: Polytechnických stavebníc a stavebníc celkovo je, bohužiaľ, značný nedostatok. Záujem je taký, že aj zásielku, ktorú sme dostali konkrétne včera a ktorá by mala postačiť na desať dní, sme vypredali hneď v prvý deň.
Tieto dve retro televízne scény presne vystihujú charakter predvianočnej atmosféry pred viac ako troma desiatkami rokov, z obdobia socialistického Československa 80. rokov, tesne pred pádom komunistického režimu.
Okrem neistoty či na štedrovečernom stole nebude chýbať exotické ovocie, ktoré bolo vo väčšom množstve dostupné iba pred vianočnými sviatkami, a všeobecného nedostatku originálnych darčekov, ale aj iných, dnes bežných tovarov, sa socialistické Vianoce od tých dnešných zas až tak dramaticky nelíšili.
Socializmus síce nikomu nič dobrého nepriniesol, určite však existovalo niekoľko vecí, na ktoré sa dá spomínať s nostalgiou. Napríklad, klasické vianočné ozdoby, vianočná atmosféra, dobové darčeky a drobné detaily vtedajších sviatkov.
Autor tohto textu bol síce v 80. rokoch minulého storočia ešte malý chlapec, ale čo si už detská pamäť uchová lepšie ako magickú atmosféru vianočných sviatkov, očakávania a darčekov. Poďme sa teda pozrieť a pripomenúť si, ako sme prežívali Vianoce kedysi.
Áno, na banány, mandarínky a darčeky museli stáť pred Vianocami rodičia v nekonečných radoch. Ale o to viac sme si ich vážili a vychutnávali. Nestávalo sa často, aby sa doma ovocie pokazilo a vyhodilo. Alebo aby darček zostal o dva dni nepovšimnutý ležať na zemi.
Čoho bolo oveľa viac, bol sneh a mráz. Keď pred Vianocemi napadol, výnimkou neboli ani dvojmetrové záveje v uliciach a na cestách. Skákalo sa do nich zovšadial, odkiaľ sa len dalo.
Pred bytovkami na sídliskách stáli snehuliaci a každé dieťa malo svoje osobne vyhĺbené iglu. Keď večer začalo mrznúť, z práčovne sa cez pivnicu a vetračku von natiahla hadica a polievalo sa ihrisko pred blokom. Ráno už proti sebe na ľad nastupovali hokejové tímy chlapcov z okolitých blokov.
Neraz sa pridali aj oteckovia. Predtým, než doniesli do vane umakartovej kúpelne bztového jadra kapra (a celá rodina sa musela pár dní umývať iba v umývadle), každé ráno povinne odhrnuli z klziska sneh.
Obložili ho doskami a synom stiahli šnúrky na korčuliach tak silno, že ich z toho boleli chodidlá. Ale nevadilo, zápas bol zápas a na striedačke sedelo vždy dosť pripravených náhradníkov so zmrznutými slížami pod nosom.
Zatiaľ čo mamy doma piekli koláče a debatovali so susedkami pri káve, tatovia museli vytiahnuť večne sa kaziace elektrické sviečky na vianočný stromček, rozmotať zauzlené káble, preskúšať a opraviť ich.
Tesne pred tým, než sme vyrazili so sekerkou a pílkou do lesa po vianočnú jedličku alebo smrečok, sa zo skrine vytiahli a oprášili ozdoby. Obrovské sklenené gule, klasické vianočné salónky a čokoládové kolekcie. Na vrch stromčeka sa osadila buď hviezda, alebo sklenený špic.
V priebehu sviatkov sa, samozrejme, tradičné salónky a čokoládové kolekcie potajomky vyjedali. Obal sa po zjedení obsahu naaranžoval tak, aby stále budil dojem plnosti. Ale jediné, čo budil, bolo podozrenie rodičov.
Obľúbenou zábavou detí v súvislosti s vianočným stromčekom bolo aj lezenie popod, ponad, na a behanie okolo neho. To všetko spôsobovalo kývanie, neprimerané nakláňanie už aj tak kriticky preťaženého stromčeka, ďalej padanie ultrakrehkých sklenených ozdobných gúľ a opadávanie ihličia. Rodičia to znova ocenili primeraným krikom.
A aké darčeky fičali pod stromčekmi v 80. rokoch? Okrem stáročnej vianočnej klasiky (najmä pre rodičov a starých rodičov) – kníh a oblečenia, existovalo niekoľko v tej dobe moderných hitov, po ktorých túžili takmer všetci chlapci a dievčatá.
Pre najmenších chlapcov bola skutočným pokladom pod stromčekom veľká oranžová vyklápacia Tatra 148. Pre dievčatá klasický kovový kočiar pre bábiky s gumovými kolieskami.
Zatiaľ čo tí starší túžili napríklad po farebnom hlavolame, ktorý si mimochodom svoju celosvetovú popularitu zachoval dodnes – Rubikovej kocke. V 80. rokoch sa doslova šialenstvo rozpútalo okolo takzvaných céčok – plastových výliskov v tvare písmena C. Spočiatku sa používali ako súčasť závesov do okien a dverí, no onedlho sa z nich stal fenomén detí a mládeže.
Obľúbeným hitom boli aj rôzne stolové hry, ako futbal alebo hokej, ale aj spomínané technické stavebnice. Napríklad, kovová stavebnica českej výroby Merkur, ktorá sa, mimochodom, začala vyrábať už v 20. rokoch v českom meste Polička nad Metují.
Kovové súčiastky spájané kovovými háčikmi, matičkami a šrúbkami, neskôr doplnené aj elektromotorčekmi, rozvíjali manuálnu zručnosť a technické myslenie.
Vrcholom tejto éry boli začínajúce technologické hračky a elektronické zariadenia. Kazetový magnetofón s rádiom alebo jednoduché digitálne hry s čiernobielym displejom už boli absolútnym tuzexovým luxusom. Ale naozajstným kingom bol ten, kto išiel po Štedrom dni po ulici s vreckovým kazetovým prehrávačom – takzvaným walkmanom a penovými slúchadlami na ušiach.
Zlé a niektoré dobré jazyky tvrdia, že Vianoce pred desiatkami rokov boli síce možno skromnejšie a chudobnejšie, ale priateľskejšie a o to viac sme si ich užívali. Predvianočného zhonu bolo menej, komunity, rodiny a všetky generácie sa stretávali viac. Ľudia k sebe mali akosi bližšie a boli tak nejako spokojnejší.