Reverendy vymenili za ochranné obleky. Kňazi Košickej arcidiecézy pomáhajú v nemocniciach

Jedným z opatrení v boji s pandémiou koronavírusu je aj zákaz verejného slávenia bohoslužieb. Kostoly sa tak na prelome rokov opäť vyprázdnili. A keďže kňazi sa nemôžu stretávať s veriacimi, rozhodli sa pomôcť vyčerpaným zdravotníkom a opusteným pacientom.

„Táto myšlienka dobrovoľníckej služby nás kňazov v nemocniciach vznikla po spontánnej komunikácii na sociálnych sieťach niekedy po Novom roku, keď sme sa zrazu ocitli v lockdowne. Doslova sme sedeli doma, zavretí na svojich izbách, frustrovaní z celej tejto situácie, pretože sa nemôžu verejne sláviť bohoslužby. Nemáme priamy kontakt k našim veriacim. Rozmýšľali sme, ako môžeme byť užitoční, nápomocní a popri tom, ako priniesť Božie svetlo medzi ľudí, ktorí teraz prežívajú veľa strachu a neistoty,“ uviedol pre Košice Online osobný tajomník arcibiskupa Jozef Kmec.

Po sviatku Troch kráľov sa sformovala prvá skupina kňazov v Prešove, bolo ich 14. Ako povedal Kmec, tri dni na to sa rozhodli pridať ruku k dielu aj kňazi v Košiciach:

„V rámci diecézy máme aj stálu nemocničnú službu – nemocničných kaplánov, ktorí tam slúžia celý rok. Oni sú skutočnými hrdinami popri zdravotníkoch, ktorí tam slúžili už aj počas prvej vlny, vysluhovali sviatosti, poskytovali duchovnú pomoc a útechu. Keďže sa situácia natoľko skomplikovala, prišiel lockdown, chceli sme sa pridať aj my, nejakou pomocou, troškou prispieť ku konsolidácii celej nepriaznivej situácie.“

Stále sa k tejto myšlienke pridávajú aj ďalší zasvätení na celom území Košickej arcidiecézy. Kňazi momentálne pôsobia v nemocniciach v Bardejove, Svidníku, Vranove nad Topľou, Humennom, Snine, Michalovciach či v Trebišove. V Košickej arcidiecéze takýmto spôsobom slúži viac ako 70 kňazov. Niektorí z nich sú aj z rôznych reholí, napríklad ide o dominikánov, augustiniánov či saleziánov. Títo dobrovoľníci chcú v nemocniciach vypomáhať minimálne do konca lockdownu. Zároveň sú ochotní spolupracovať aj s domovmi sociálnych služieb. Odhodlanie kňazov ocenil aj košický arcibiskup metropolita Bernard Bober:

„Ak by som ich o to požiadal alebo prikázal, neviem, či by bola taká spontánna reakcia do tejto služby, ako sa sami zorganizovali. Zdravotníci robia pre nás všetko, a predsa nestačia. Silná únava, ktorá prišla na zdravotníkov, lekárov v našich nemocniciach a tie stavy chorých ľudí, si žiadalo nejakú odpoveď a hlavne iniciatívu aj z našej strany. Toto je, myslím, pekný príklad povzbudenia a okrem toho je to požehnanie tak pre samotné nemocnice, pacientov, i pre lekárov a zdravotnícky personál.“

Pomoc kňazov víta aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach. Ako povedala jej hovorkyňa Monika Krišková, aj v týchto dňoch pôsobia na rôznych pracoviskách a klinikách:

„Na pomoc našim zamestnancom nastúpili ako dobrovoľníci 25 kňazi, 5 pôsobia na oddeleniach priamo v COVID zónach, či už na Infekčnej klinike, Klinike pracovného lekárstva, ale aj na reprofilizovanej Klinike úrazovej chirurgie. Všetci piati sa tak sami rozhodli, pretože prekonali COVID ochorenie. Ich pomoc medzi vážne chorými pacientami, ktorých navyše v tomto čase nemôžu navštíviť, potešiť príbuzní, je nesmierne vzácna. Pokiaľ majú pacienti záujem, ale aj personál, môžu využiť aj duchovné služby.“

Dobrovoľníci z Košickej arcidiecézy nie sú potrební len priamo na oddeleniach, ale aj pri administratívnych prácach.

„Ďalšia skupina kňazov veľmi aktívne vypomáha v novom očkovacom centre, či už ako administrátori záujemcov o očkovanie, alebo pomáhajú zdravotným sestrám koordinovať a usmerňovať ľudí v očkovacom centre. Časť pôsobí aj na urgentnom príjme v bielej zóne na Triede SNP. Niektorí pomáhajú pri triáži pacientov, pomáhajú personálu pri presune pacientov alebo pri administratíve. Môžeme povedať, že všetci prijali ich pomoc s porozumením. Mnohí zdravotníci si to veľmi vážia a oceňujú, že ich prišli podporiť,“ dodala Krišková.

Niektorí kňazi vymenili reverendy za ochranné obleky, štíty a rukavice a rozhodli sa pomôcť aj hospitalizovaným pacientom s koronavírusom. Jedným z nich je kaplán vo Farnosti svätej Alžbety v Košiciach Boris Byčánek:

„Z Arcibiskupského úradu nám prišla ponuka, či by sme my mladí kňazi mali záujem vytvoriť niečo ako COVID partiu, ktorá by prišla do košických nemocníc pomáhať a takto sa priblížiť možno tým, ktorí týždne sú izolovaní od svojich blízkych a nemôžu sa pre chorobu stretnúť s niekým blízkym. Venovať im svoj čas, dobré slovko, prípadne aj pomôcť personálu, keď to bude potrebné. Mne to prišlo ako veľmi dobrý nápad, som rád, že vznikol a že som sa aj ku nemu pridal.“

Kňazi okrem iného poskytujú pacientom a zdravotníkom duchovnú službu. Zároveň sú však plne k dispozícii a pripravení pomôcť s tým, čo je potrebné.

„Keďže nie som zdravotník, v prvom rade, nemôžem ako keby odtrhnúť to, že som kňaz, takže sa naozaj snažím venovať ľuďom čas, pretože personál ho nemá, keďže oddelenia sú plné a nemôže sa každému venovať toľko času, koľko by si zasluhoval. Tým, že mám aj zdravé ruky a zdravé nohy, tak môžem pomôcť sanitárom napríklad pri prebaľovaní, polohovaní, prezliekaní, roznášaní jedla. Takto môžem trošičku ukrátiť z ich povinností a odbremeniť ich,“ povedal Byčánek, ktorý priznal, že on sám prekonal koronavírus:

„Ja som ho prežil na fare, boli sme dvaja, ktorí sme spoločne prekonávali COVID, takže to bolo trošku uľahčením, že som nemusel byť v úplnej izolácii sám, aj keď, samozrejme, na svojom byte som bol sám. Stretli sme sa napríklad pri slávení spoločnej omše na mojej alebo jeho izbe. Moji kolegovia na fare sa o nás starali po servisovej stránke, keď sme potrebovali nejaké lieky, jedlo, raňajky, obed, večera, takže ja som to prežíval naozaj pokojne.“

Na covidovom oddelení pomáha aj kňaz Martin Rečlo z Arcidiecézneho centra pre rodinu. Ako hovorí on sám, svojou dobrovoľníckou činnosťou chce pokryť aj duchovné potreby pacientov a zdravotníkov:

„Keď im ponúknem, že sa s nimi pomodlím a za nich, že ich požehnám, toto chcú takmer všetci. Niektorí príjmu sviatosti zmierenia, pomazania chorých, čo je duchovná sila na uzdravenie. Táto sviatosť má moc uzdraviť dušu i telo alebo aj pomôcť pripraviť človeka na prechod do večnosti, do rúk Nebeského Otca.“

Martin Rečlo mal skúsenosť so službou v nemocnici. V minulosti pôsobil ako nemocničný kaplán v Snine. Päť dní v týždni strávil pri hospitalizovaných pacientoch. S úsmevom priznáva, že všetko so všetkým súvisí a bola to pre neho dobrá skúsenosť, z ktorej môže čerpať aj v súčasnosti. Rečlo sa snaží medzi pacientov prinášať aj štipku humoru a radosti:

„Vidím, že pacienti veľmi potrebujú dar humoru, aby sa trošku rozosmiali. Snažím sa to tam trošku naočkovať medzi nich. Boh je veľký humorista, keď si do spolupráce vybral nás. Pápež, už teraz sv. Ján XXIII sa modlil každý deň: „Prosím o štipku humoru do dnešného dňa,“ tak to sa tiež snažím zasievať.“

Problémom je najmä nedostatok zdravotníkov. Od začiatku roka im vypomáhajú kňazi Košickej arcidiecézy, a to nielen v takzvaných červených zónach, ale aj na rôznych necovidových oddeleniach. Aj pre rektora Univerzitného pastoračného centra (UPC) v Košiciach Jozefa Kadlica je to nová skúsenosť:

„Videl som, že tá služba má veľký zmysel jednak pacientom, ale aj zdravotníckemu personálu, tak preto som neváhal. Prvú vlnu som prežil v Českej republike a už vtedy som premýšľal, ako by som mohol ponúknuť svoje služby. Keď teraz prišla táto ponuka tu v Košiciach od našich spolubratov kňazov, tak som bol sám z toho nadšený a som rád, že môžem aj ja prispieť a podieľať sa na tejto službe pacientom aj zdravotníkom, ktorí sú unavení.“

Kňazi, samozrejme, rešpektujú, ak niekto odmietne duchovnú službu. Snažia sa však pomáhať tam, kde je to potrebné. Martin Štieber z košického UPC nám predstavil, ako vyzerá ich dopoludnie v nemocnici:

„Prichádzame na oddelenie, pomáhame s raňajkami tým pacientom, ktorí sú vo vážnejšom stave a nie sú schopní sa sami najesť. Potom prichádzajú na rad rôzne veci, napríklad treba ísť na CT, urobiť doprovod na vyšetrenie, či už tam pacienta dopravíme na posteli, alebo na vozíku. Keď sa menia pacienti na oddelení, tak treba zakaždým pripraviť posteľ, prípadne, keď odíde, tak vydenzifikovať, vyčistiť, vymeniť bielizeň.“

Následne pomáhajú aj pri roznášaní obeda. V popoludňajších hodinách ponúkajú duchovné služby, teda vysluhovanie sviatosti zmierenia či pomazania chorých. Marek Kunder, ktorý pôsobí v Kňazskom seminári v Košiciach, od začiatku roka vypomáha na prvom internom oddelení v Novej nemocnici, kde sa rozšíril koronavírus, ktorý on zatiaľ neprekonal. Nebojí sa nákazy a nemá obavy o svoje zdravie?

„Mám strach, to je jasné. Väčšina personálu, ktorý tam je, už mali COVID. Buď to beriem aj s tým rizikom a som tam, alebo jednoducho tam nemôžem byť. Pacient, keď prichádza na oddelenie, tak je testovaný. Vyjde mu negatívny test, ale o päť dni je pretestovanie a vtedy mu vyjde pozitívny. A my vieme, odkedy bol pozitívny a my pri ňom robíme? Nemáme prakticky šancu to zistiť, že on je napríklad dva – tri dni pozitívny. Akonáhle to zistíme, vtedy nastupuje izolácia a potom presun napríklad do červenej nemocnice.“

Tieto mesiace plné neistoty sú náročné aj pre samotných kňazov, ktorí sa nemôžu stretávať s veriacimi. Kde čerpajú silu a energiu?

„Pre mňa je toto obrovský dar spoznať nemocnicu z pohľadu personálu. Druhá vec je to, že pacienti vedia oceniť, keď sa človek obyčajne spýta, či niečo nepotrebuje, či sa má dobre a či mu je lepšie. Ja vlastne čerpám od pacientov a od ich prejavu vďaky a radosti. V neposlednom rade, je to, samozrejme, čerpanie od Boha. Možno ešte tá ľudská rovina má prednosť pred tou sviatostnou. Tej ľudskej služby pacientom je oveľa viac, ako vysluhovania sviatostí,“ vysvetlil Kunder, ktorý je vďačný, že môže bližšie spoznať zamestnancov, bez ktorých by chod nemocnice nemohol fungovať:

„Táto služba nám veľmi pomáha k tomu, že si uvedomujeme, aký dôležitý je personál, ktorý tam pracuje. Veľmi si vážime, a oveľa viac ako doteraz, prácu zdravotných sestier, zdravotných asistentov, asistentiek, sanitárov, až po personál, ktorý je v suteréne. Ľudia, ktorí pracujú v práčovni alebo personál, ktorý zabezpečuje chod nemocnice, alebo sú v skladoch, v lekárni, vydávajú lieky pre nemocnicu. Až po pána, ktorý je vo výťahu celý deň a nemá nič iné na starosti, len obsluhovať výťah.“

Môže sa nám zdať, že pandémia nám toho veľa vzala, ale určite aj veľa naučila. Napríklad to, že nič nie je samozrejmosť a máme sa tešiť z maličkostí. K tomu nás pozýva aj Martin Rečlo:

„Chcel by som vás všetkých pozvať, aby sme sa veľa naučili z tohto obdobia, z týchto dní. Aby sme mali otvorené oči a srdce pre dary, ktoré denne dostávame a ktoré sú znakom toho, že Boh je s nami a že je dobrý. Korona je niekedy ako učiteľka. Telefonoval som s bratom a hovorí: „To je ako učiteľka, na niekoho si sadne, niekoho preskočí,“ ale učiteľka nás chce niečo naučiť. Prajem nám všetkým, aby sme sa z tohto obdobia veľa naučili a potom vykročili ďalej ako noví ľudia s novým srdcom a novými hodnotami.“