Aj samotné stavby v meste Košice skrývajú zaujímavé príbehy. Dnes si priblížime históriu meštianskeho domu na dnešnej Hlavnej ulici 87, ktorý sa v období prvej republiky spájal s tanečnou školou E. Révésza. Dom vznikol približne na prelome 16. a 17. storočia. Fakt, že dom nebol postavený ešte počas stredoveku, potvrdzuje i zistenie, že Františkánsky kostol mal pôvodný gotický portál na južnej strane kostola, z čoho vyplýva, že pred kostolom muselo byť väčšie priestranstvo. Dnes oddeľuje kostol od domu len úzka Františkánska ulica.
Počas Bocskayho povstania bol majiteľom domu Ján Barbier a dom prenajímal Jánovi Ogróczimu a dvom šustrom. Koncom 19. storočia dom upravili a nadstavali druhé poschodie. Na prízemí vpravo bola už od roku 1900 cukráreň Richarda Darvasa. Od začiatku 20. storočia mal dom srbský zemepán Milan Sekulič. Namiesto cukrárne sa v roku 1910 zriadilo holičstvo a po roku 1920 predajňa textilu. Novým majiteľom domu sa v roku 1926 stal Eugen Révész, ktorý tu zriadil aj tanečnú školu. Predtým sídlila jeho tanečná škola na rohu Hlavnej a Zámočníckej ulici č. 1, pričom vchod mala zo Zámočníckej.
„Tanečný profesor Révész v cudzine. Ako sme sa dozvedeli, odcestoval tanečný profesor Eugen Révész do cudziny na študijnú cestu do Paríža a Londonu.“ Slovenský východ, 7. jún 1923
Dobré meno mali košické tanečné školy a taneční majstri ešte v Uhorsku v 70. rokoch 19. storočia. Imrich Révész bol tanečným majstrom, ktorý v rokoch 1874 – 1918 vyučoval spoločenské tance pre jednotlivé vekové kategórie a deti učil klasický tanec pre ochotnícke divadelné predstavenia.
Spomedzi košických tanečných škôl po vzniku ČSR bol najznámejší Révészov tanečný ústav. Okrem Imricha bol majiteľom aj jeho syn Arpád Révész, ktorý pôsobil predtým ako choreograf v divadelnej spoločnosti J. Komjátyho.
Meno Arpáda Révésza sa čoskoro v tanečnom umení stalo pojmom. V roku 1914 mu ponúkla Umelecká akadémia v Paríži miesto profesora baletu, ktoré odmietol. Po vojne, v roku 1922 sa vo vyučovaní tancov stal svetoznámym. V tom istom roku získal prvú cenu za predvedenie autorského tanca v Paríži, kde predvádzali porote svoje kreácie taneční majstri z celého sveta.
Tretí z rodiny Révészovcov, ktorý úspešne viedol tanečné kurzy v meste, bol Eugen. Práve v spomenutom dome na Hlavnej 87 zriadil novú tanečnú školu. 10. mája 1927 predkladá architekt Ing. Alojz Novák Notárskemu úradu mesta Košíc stavebné plány na prístavbu a adaptáciu domu na Hlavnej ulici číslo 91 (staré popisné číslo) s cieľom zriadenia tanečnej školy a bytu pre Eugena Révésza. Keďže povolenie na rekonštrukciu získal, 17. mája 1927 sa začalo s adaptačnými prácami:
„Súčasne prebúrali sme na viac miestach múry na strane k susedovi, aby sa dalo konštatovať, že sa nástavba prevádza na dostatočných múroch, ktoré sú bezesporne vlastnictvom p. Eugena Révésza. Žiadame uctive, aby táto okolnosť bola na stavbe konštatována.“
Výučba tanca mala na novom mieste začať 1. októbra 1927. Pred začatím činnosti však bolo potrebné si zaobstarať užívacie povolenie. Preto sa musela uskutočniť oficiálna prehliadka budovy komisiou mesta za účelom udelenia vyššie spomínaného povolenia. Zo správy komisie sa dozvedáme, že predstavené plány úplne nezodpovedali realite a staviteľ Novák bol vyzvaný, aby plán doplnil. Chýbali napríklad plány železobetónových konštrukcií s prináležiacimi statickými výpočtami a tiež plány fasád. Pokiaľ sa tieto odchýlky nedoplnili, užívacie povolenie nebolo možné udeliť.
V spise sa ďalej píše: „Čo sa sály v I. posch. týče, je táto dostatok vydušná, odpovedne vetraná ventilátormi a ventilačnými krídlami v oknech.“ Kúrenie sa zabezpečovalo železnými kamnami a budovy využívali elektrické osvetlenie. Šatne a záchody sa mali nachádzať vo foyer. K dispozícii boli dva záchody pre dámy, rovnaký počet pre pánov, tí mohli okrem toho využívať aj pisoár. Foyer bolo uzavreté sklenenou stenou s dvojkrídlovými kyvadlovými dverami. Schody boli 1,80 m široké, drevené a podklenuté. Do budovy sa vstupovalo z Františkánskej ulice dvojkrídlovými dverami, ktoré sa otvárali dovnútra. Podľa hodnotiacej komisie bola budova postavená z tvrdého materiálu, prízemie zaklenuté starými klenbami, stropy na prvom poschodí boli železobetónové.
„...Na žiadosť zástupcu súseda bola prevedena prehliadka aj súsedneho domu, Hlavná 89. Nakoľko sa v hraničnom múre a v klembách susedného domu objevily po prevedení nástavby trhliny. Po detailnej prehliadke múrov a kleneb súsedného domu bolo zistené, že spoločný hraničný múr a na tomto spočívajúce klenby vykazujú faktický trhliny, ktoré povstali sedáním zdi v dôsledku väčšieho zatierania železobetonovými stropami a nástavbou II. poschodia....“
Ing. Alojz Novák sa zaviazal, že nedostatky hraničného múru na vlastné náklady opraví, a to aj v prípade, že by sa podobný problém vyskytol aj v budúcnosti. Komisiou bolo stanovené, že tieto trhliny neboli nebezpečného charakteru. Eugen Révész mohol dostať aj dočasné užívacie povolenie, ale aj k tomu bolo potrebné vykonať menšie úpravy, ako napríklad zaobstaranie zábradlia ku schodisku či čitateľného upozornenia „Pozor schody!“ Dočasné povolenie malo mať platnosť iba 30 dní, počas ktorých mal Novák s Révészom čas, aby prebehli potrebné opravy. 21. decembra 1927 Novák uviedol, že prestavba domu mala byť skompletizovaná a žiada mestský notársky úrad o povolenie k bývaniu na druhom poschodí. Povolenie bolo 10. januára 1928 udelené, tanečná škola v tom čase už fungovala, o čom svedčia početné reklamy uverejnené v denníku Slovenský východ.
Vo februári 1934 žiada Eugen Révész oficiálne povolenie na dve svetelné reklamy, ktoré „znamenajú existenciu pre moje povolanie.“
V žiadosti o určenie nájmu z roku 1955 sa už ako majiteľ domu uvádza Genersich Artur, pričom v budove fungovala predajňa koloniálu štátneho podniku „Zdroj,“ maloobchodu s potravinárskym tovarom.
Autor: HistoricKE