Areál je sprístupnený pre verejnosť.
Kartuziánsky kláštor na Zamagurí je od soboty (27.4.) otvorený pre verejnosť. Rekonštrukcia jeho časti trvala vyše štyroch rokov a ukončená bola oficiálne vo štvrtok (25.4.). Projekt Červený Kláštor – znovuzrodený bol zameraný na revitalizáciu areálu a niektorých jeho pôvodných funkcií. Podľa generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu (PÚ) SR Pavla Ižvolta sa tak významne zmenila jeho doterajšia podoba. Opäť sa spustila výroba piva a medoviny, spracovanie liečivých rastlín, vzdelávanie detí či meditácia.
PÚ spolupracoval na obnove s nórskymi partnermi z National Trust of Norway, projekt bol tak financovaný z EEA Grants a štátneho rozpočtu SR v celkovej hodnote takmer 1,96 milióna eur.
„Vďaka tomuto projektu sa podarí rozhýbať aj ekonomika kláštora, aby bol finančne sebestačný a udržateľnejší. Rozšírili sme aj ponuku pre cestovný ruch v okolí,“ uviedol Ižvolt.
Riaditeľ Múzea Červený Kláštor Milan Gacík sa tiež vyjadril, že s obnovou pamiatky začali ešte v roku 2002:
„Dali sme tomu systémovú podobu aj dovnútra a ukázalo sa, že tá cesta bola správa. PÚ a nezisková organizácia Cyprián sú veľmi dobrí parteri. Vďaka tomu sme urobili kvalitný projekt a odozva od Nórov bola silná. Nešlo len o to, aby sme kláštor obnovili, skrášlili, ale aby sme ho sfunkčnili.“
Nová výstava s názvom Dejiny Červeného Kláštora znázorňuje príbeh jeho vzniku, pôsobenie najvýznamnejších predstaviteľov mníšskych rádov či hlavné dejinné udalosti. kamaldulský fráter Cyprián bol známy rehoľník, po ktorom je pomenovaná aj kláštorná lekáreň a manufaktúra. Moderné technológie sa využili na interaktívne znázornenie kartuziánskeho a kamaldulského života. Doplnené boli tiež prevádzky kláštorného pivovaru a fermentárne medoviny, kde sa budú nápoje pripravovať pôvodnými výrobnými postupmi a podľa zachovaných receptúr.
Kartuziánsky kláštor bol aj centrom vzdelávania a poznania, vytvorená tak bola inovovaná podoba kláštornej školy. Tá sa nachádza v priestoroch, kde v 18. storočí novicov pripravoval na rehoľný život teologický inštitút. Aktuálne sú tam vytvorené tvorivé dielne na výrobu produktov z liečivých bylín a zároveň školiace stredisko PÚ. V obnovených mníšskych izbách je tiež priestor pre ozdravenie, meditáciu a relax. Slúžiť môžu aj ako pobyty blízke pôvodnému asketickému spôsobu života mníchov.
Kláštor založili kartuziánski mnísi v roku 1320, v 18. storočí sa vykonali stavebné práce, ktoré určili jeho terajší vzhľad.
„Chceme rozvíjať ďalej činnosti kláštora a jeho expozície, chceme obnoviť aj exteriér kostola a možno pokračovať aj ďalej do barokovej záhrady,“ dodal Ižvolt.
Zdroj: TASR