Režisér Dominik Jursa: Najlepšia obrana je skutok

VýchodĽudia

Ako Indiáni z východu zabránili Texasanom v ťažbe ropy, ako sa nakrúcal dokument o ropnej kauze a prečo Bratislavčania vnímajú ďaleký severovýchod ako exotiku. Porozprávali sme sa s režisérom filmu Zlatá zem.

Foto
Hlavný hrdina dokumentárneho filmu Zlatá zem Roland Noga.  / DJ

Je 18. jún 2016. Poludňajšie slnko rozpálilo vzduch nad budúcou ropnou plošinou na 35 stupňov. Na súkromnom pozemku pred ňou stojí živá reťaz mladých ľudí. V rukách držia transparent s nápisom Nevŕtajte! Chceme žiť v zdravej krajine.

Ťažiari z medzinárodnej (americko-britsko-poľsko-rumunsko-ukrajinskej) firmy Alpine Oil & Gas volajú políciu. Päť policajných áut a ich posádky situáciu absolútne nezvládnu. Do dvoch čiernych terénnych Mitsubishi Dakar nasadajú rozhnevaní ťažiari.

Dvaja Američania a ich dvaja poľskí šoféri sa v džípoch rozbiehajú proti živej reťazi chlapcov, dievčat, mužov a žien. Ľudia začínajú panikáriť a kričať. Zomknú sa ešte tesnejšie, chytia sa za ruky. Uisťujú sa, že neuhnú. Niekoľko z nich drží mobily so zapnutým videom.

Foto
Incident z júna 2016. Policajti, ťažiarski SBS-kári a protiropní aktivisti pred ropnou plošinou v Smilne / KOŠICE ONLINE

Prvé auto zastaví šmykom niekoľko centimetrov od jednej z dievčat. Druhé pri zastavovaní vrazí do nohy a zvalí chlapca v zelenom tričku, šatkou a dredami na hlave. Má šťastie, nič vážne sa mu nestane. Desať uniforiem v šiltovkách stojí nehybne pár metrov odtiaľ. Brutálnu akciu ťažiarov v tichosti sledujú. Jeden policajt všetko nahráva na video.

O tri a pol roka neskôr. 27. decembra 2019 sa po rozmočenom bahne pomaly pohybujú ťažké stroje a bagre. Hektárovú plošinu za Smilnom zavážajú hlinou do pôvodného stavu spred roka 2015. Ráno napadne nový sneh.

Okrem jedného zabudnutého buldozéra a polmetrovej rúry trčiacej zo zeme nevidno žiadne stopy po tom, čo sa tu posledných päť rokov dialo. Vitajte v Zlatej zemi, kde najlepšia obrana je skutok. Porozprávali sme sa s režisérom Dominikom Jursom. 

Foto
Opustený bager v Smilne, svedok 5-ročného boja východniarov z ťažiarmi už druhý rok zarastá trávou / Aropane

Zlatá Zem má za sebou niekoľko desiatok premietaní aj septembrové turné po mestách a obciach na východe Slovenska. Ako film žije teraz?

Celkom dosť to žilo v auguste a septembri. S nástupom korony to tak trochu umrelo. Októbrové premietania sme museli zrušiť. Film žil doteraz hlavne vďaka televíznej premiére, premietaniu v normálnych kinách, ale aj kvôli kinoklubovým a špeciálnym menším projekciám na festivaloch a v mestečkách.

Máš za sebou desiatku dokumentov. Robil si film o expremiérovi Vladimírovi Mečiarovi, o Bielych vranách – hrdinoch medzi nami. Venuješ sa témam občianskeho aktivizmu a angažovanosti. Zlatá Zem je tvoj absolventský dlhometrážny debut. V čom je iný?

Čo sa týka filmárskeho prístupu, robím to stále rovnako, inak to robiť neviem. Iný je možno v tom, že vznikal dlhšie ako ostatné filmy. Znamenal pre mňa veľa aj z pohľadu osobnej zaangažovanosti do tejto témy.

Foto
Dominik Jursa / DJ

Ako dlho trvala práca od momentu, keď ti zavolal Peter Sabo z Lesoochranárskeho združenia VLK, až po prvé premietanie?

Celých 5 rokov, pričom samotná realizácia asi 4,5 roka. Prvá klapka padla v októbri 2015. Robili sme to ako školský film, s financovaním to bolo dosť ťažké. Dlho sme boli bez peňazí. Nakoniec sme našli veľmi dobrú producentku – Barbaru Janišovú Feglovú z producentskej spoločnosti Hitchhiker Cinema. Mohli sme to dotiahnuť do konca.

Navyše sa nám podarilo zohnať 20-tisíc eur z televízie, plus nejaké peniaze z Audiovizuálneho fondu. Mohli sme zaplatiť dokončovacie práce a posledných pár výjazdov na východ. Zvukára, strihačku a tak ďalej.

Foto
Aktivisti blokujú ropnú plošinu pri Smilne. Jún 2016 / Aropane

Nakrúcalo sa na severovýchode Slovenska. V Ruskej Porube (Humenné), Oľke (Medzilaborce), Smilne (Bardejov), Prešove. Absolvovali ste desiatky výjazdov, strávil si stovky hodín v teréne. Ako to vnímaš s odstupom času?

Väčšinou sme chodili traja, niekedy dvaja. Málokedy viacerí, to len ak bolo potrebných viac kamier. Bolo to náročné a vyčerpávajúce, ale tie výjazdy a stretnutia na východe boli veľmi príjemné. Bývali sme väčšinou u hlavného hrdinu filmu – Rolanda Nogu. Niekedy sa nám ani nechcelo natáčať, tak dobre sa tam oddychovalo.

Zvláštne bolo, že už po prvej obhliadke mi tam osobne bolo strašne fajn. Skončili sme vtedy u Rola v jeho típí. Pili sme pivo a opekali špekáčky. Nešlo ani tak o nejakú romantizáciu prostredia, jednoducho sme si s tými ľuďmi od začiatku perfektne sadli.

Rolo bol od začiatku veľmi sympatický. Uvedomil som si, že situácia, v ktorej sa na začiatku celého príbehu ocitol, má v sebe veľký potenciál. Bol tu človek, ktorý má jasnú predstavu o živote, o prírode, v ktorej žije a odrazu stojí pred obrovskou dilemou. O dva týždne chce za jeho domom ťažiarska firma vŕtať.

Foto
Z Ruskej Poruby ťažiarov vyhnali aj tieto ženy. Ľudia boli jednotní, s vrtmi nesúhlasili / KOŠICE ONLINE

Bežný deň dokumentárneho filmára v teréne? Ako to prebiehalo?

To bolo celkom vtipné. Z Bratislavy sme autom na východ vyrážali večer alebo v noci. K Rolandovi do Oľky sme došli niekedy skoro nad ránom. Pár hodín sme si pospali, zobudili sme sa, Rolo nám urobil kávu, čaj a išli sme do terénu.

Tam to bolo rôzne, podľa toho, čo sme išli nakrúcať. Od ilustračných záberov prírody až po kritické, vypäté autentické situácie a konflikty medzi ťažiarmi a aktivistami. Alebo sme napríklad potrebovali natočiť Rolanda, ako vyrezáva zo stromu strašiaka. Išli sme na východ iba kvôli tomu.

Najnáročnejšie veci tvorivej filmárskej nervozity sú pre mňa tie situácie, keď idem do niečoho, o čom presne neviem, ako to dopadne. Napríklad, blokáda cesty aktivistami, keď treba hodiny čakať na nejaký zaujímavý moment, keď rozmýšľaš, či tú zimu a dážď kamera a technika vôbec vydrží.

Foto
Najlepšia obrana je skutok, hovorí v podtitule svojho filmu Dominik Jursa / DJ

Čo bolo pre teba pri filmovaní najkritickejšie?

Pri najkritickejších momentoch celej kauzy napríklad, keď sa ťažiarske džípy pri ropnej plošine v Smilne pokúsili preraziť živú reťaz ľudí, ktorí im bránili v prejazde alebo pri viacerých fyzických stretoch aktivistov s ťažiarskou SBS-kou, sme, bohužiaľ, priamo neboli.

Spomínam si, že náš štáb raz takmer napadli ľudia zo Smilna vedení starostom obce. Keď pre nich ťažiarska firma zorganizovala výlet na Moravu, aby im ukázali, ako tam vyzerajú ropné vrty. Bolo to pri nastupovaní do autobusu v Smilne. Štáb niečo nakrúcal, niekomu z miestnych sa niečo nepáčilo, ľudia boli nahnevaní a takmer došlo k fyzickej konfrontácii. Museli sme nakrúcanie prerušiť, takmer sme odtiaľ ušli.

Foto
Vrt v Smilne je dnes už minulosťou. Za posledných päť rokov sa tu toho udialo veľa / Aropane

Vo filme je niekoľko silných vizuálnych momentov. Kríž z potrubí a ventilov nad ropným vrtom v susednom Poľsku, ktorý pripomína kresťanský kríž a spája sa s dôležitým momentom, keď ľudí proti ťažbe ropy podporili biskupi všetkých cirkví. Alebo magický totem – strašiak Burumbľak. Z dreva vyrezaný symbol, ktorý aktivisti umiestnili nad ropnú plošinu v Smilne, aby strašil ropákov. Bol to filmársky zámer?

Áno, pôvodne mi napadlo, aby Rolo vyrezal totem. Potom sme vymysleli, že by to malo byť menej indiánske a viac autentické, rusínske. Aj dnes ťažko povedať, prečo a čo z toho vlastne vzniklo. Na východe to hneď nazvali Burumbľak. Na jednej strane jemná iniciácia a štylizácia, filmársky moment pre podporu emócie. Na druhej strane sa s tým aktivisti okamžite úplne zžili, chytili sa toho a chceli to urobiť sami.

Na Slovensku existujú desiatky podobných vrtov. Čo sa stalo na východe, že boj o ropu nakoniec vyhrali ľudia a ťažiari odišli?

Jednoznačne to, že sa dokázali včas zmobilizovať a spojiť. Aj v iných častiach Slovenska sa dejú podobné veci. Buď to ale ťahá iba jeden človek, alebo sa to po čase roztriešti a ľudia dlho vzdorovať nevydržia. Pri rope na východe bola akási jednota, veľa ľudí tomu venovalo spústu času a energie. Vďaka tomu sa to nakoniec podarilo. Možno je to špecifikum východu, no nechcel by som to veľmi mystifikovať.

Foto
Nie, nie tu vŕtať nebudeš, toto je naša zem a zem našich predkov. Plošinu istý čas strážil a strašil rusínsky totem Burumbľak / Aropane

Magický východ? Nie sme skôr stále, aspoň čo sa týka ochrany životného prostredia, banánová republika? Alebo ako zaznelo z úst protagonistov dokumentu – naturizmus verzus kapitalizmus?

Bohužiaľ, sme. Aj keď ľudia dnes už prírodu, najmä svoje životné prostredie, vnímajú veľmi citlivo. Z takýchto konfliktov sa dajú vytĺkať politické body, politici na to hlavne tesne pred voľbami aj reflektujú, reagujú. Ale v realite by to malo fungovať oveľa lepšie, ako je to teraz.

Aká je podľa teba úloha médií v takýchto kauzách. Nepreceňuje sa trochu ich vplyv?

Ako povedal Juraj Lukáč z VLK-a. Mediálne výstupy sú iba povrch. Pod ním je tvrdá, koordinovaná práca aktivistov, právnikov, ochranárov a miestnych. Súdy, trestné oznámenia, správne konania, zákulisné vyjednávania, lobing a tak ďalej.

Na druhej strane je veľmi dôležité, aby bol ten mediálny povrch kvalitný. Aby si ľudia večer doma zafrflali, čo sa to tam vlastne deje, ako je to vôbec niečo také možné. Vytvára to potom ten správny tlak pre riešenie vecí do hĺbky. Samozrejme, na tú hĺbku musia byť znova kompetentní ľudia, ako napríklad ľudia z VLK-a a podobne.

Foto
Roland Noga kvôli ťažiarom na tri roky nechal prácu. Protestoval, vypisoval, aby mohol strážiť cestu, prespával v maringotke... / KOŠICE ONLINE

Žiješ v Bratislave. Päť rokov si filmoval východniarov. Ako rozumejú Bratislavčania a bohatý západ takýmto témam z ďalekého východu?

Samozrejme, o tom s nimi môžete diskutovať v kaviarni. Skôr si ale myslím, že to budú vnímať tak, že „vau“ exotika, východ, Indiáni. Nemyslím to nejako hanlivo. Je to pre nich jednoducho trochu vzdialený svet, ale podobné problémy sú všade. Na východe, v strede aj na západe krajiny. Nikomu nezazlievam, že ho tá téma nezaujíma a necíti hneď potrebu sadnúť v Bratislave do auta a ísť blokovať ťažiarov na severovýchod.

No určite to v sebe nesie veľkú zaujímavosť, keď niekomu poviete, že Indiáni na východnom Slovensku bránia Texasanom v ťažbe ropy. A to je dobre, pretože cez takéto momenty sa to dá vysvetliť, pochopiť a predať. Ľudia si to potom pozrú a inšpirujú sa.

Foto
Pre Bratislavčanov je to trochu vzdialený svet, no podobné problémy sú všade. Na východe, v strede aj na západe krajiny, hovorí Dominik Jursa / DJ

Je starý štáb stále pokope? Na čom teraz pracuješ?

Občas sa spolu stretneme, ale štáby sa pri každom projekte menia. Ja som posledný rok navštevoval Sokratov inštitút, vzdelávací program, ktorý organizuje občianske združenie Živica. V rámci toho vymýšľam metodickú video-pomôcku o dejinách Slovenska pre dejepisárov – učiteľov základných a stredných škôl.

Bude sa to volať Dejepisná vídanka. Ako je čítanka od slova čítať, tak toto bude vídanka od slova vidieť. Mala by fungovať aj online. Okrem toho pracujem na jednom filme o korone a školstve. Nechcem ešte prezrádzať viac, je to teraz v takej čudnej fáze, v neistote. Nevieme, či a ako to všetko nakoniec dopadne.

To si zažil aj pri kauze ropa na východe. A dopadlo to celkom dobre.

Ono to nakoniec väčšinou dopadne dobre. Len to dnes skrz tú pandémiu všetko funguje veľmi čudne.

Foto
Po ropákoch ostala v Smilne iba kopa odpadkov a pokazený buldozér / KOŠICE ONLINE

KAUZA ROPA NA SEVEROVÝCHODE SLOVENSKA


►Najväčšia ropná kauza na východe Slovenska hýbala aktivistami, ochranármi, poslancami, starostami, politikmi a miestnymi obyvateľmi 5 rokov (2015 – 2019) Zmenila zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

►Za prvej Ficovej vlády dostáva od slovenského ministra životného prostredia Jaroslava Izáka (SNS) firma Alpine Oil & Gas licenciu na prieskum a vrty na rozlohe takmer 2-tisíc kilometrov štvorcových v okresoch Humenné, Medzilaborce, Snina, Svidník a Bardejov.

►Po osemročnom prieskume pomocou výbušnín, seizmických otrasov a špeciálnych lietadiel naplánujú ťažiari v roku 2015 v obciach Krivá Oľka (Medzilaborce), Ruská Poruba (Humenné) a Smilno (Bardejov) 15 prieskumných a ťažobných vrtov hlbokých až 2000 metrov.

►Narazia však na tvrdý odpor miestnych obyvateľov, ochranárov a aktivistov. Ľudia sa obávajú znečistenia spodných vôd, studní, devastácie ciest, životného prostredia, nebezpečenstva výbuchov a použitej technológie.

►Začínajú petície, blokády ciest, pozemkov, podnety na políciu, prokuratúru, obecné, mestské a okresné úrady. Žaloby, súdy, intervencie u poslancov, politikov, cirkví a biskupov. Protestné zhromaždenia, medializácia, fyzické potýčky, blokády, poškodzovanie majetku, zásahy polície.

►Postupom času sa k ľuďom v obciach pridávajú regionálni politici, poslanci Prešovského samosprávneho kraja, biskupi rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Petíciu proti ťažbe na severovýchode podpíše viac ako 10-tisíc ľudí.

►Smilno, Oľku a Porubu podporí pol milióna Čechov z občianskej koalície proti ťažbe ropy a bridlicového plynu – Stop HF. O kauze sa nakrúca dokumentárny film.

►Konflikt vyvrcholí v polovici júna 2016 v Smilne. V blízkosti vyhĺbenej vrtnej plošiny s rozmermi 100x100 metrov dôjde k viacerým fyzickým potýčkam.

►V utorok 14. júna privezú ťažiari, napriek súdnemu zákazu používať prístupovú cestu, na plošinu vrtnú súpravu. Aktivisti reagujú blokádou cesty a plošiny. Zranení sú traja ľudia.

►V sobotu 18. júna vytvoria ľudia na súkromnom pozemku aktivistky Marianny Varjanovej zo Smilna živú reťaz. Ťažiarom, ktorí medzičasom začali vŕtať, chcú zabrániť prechode ďalšej vŕtacej techniky na plošinu.

►Ťažiari sa proti nim za prítomnosti desiatich privolaných štátnych policajtov rozbehnú dvoma terénnymi autami. Do jedného ochranára vrazia, zvalia ho na zem a spôsobia mu ľahké zranenie.

►Napätú situáciu vyrieši privolaná bardejovská prokurátorka. Ťažiarom vysvetlí, že do rozhodnutia súdu sú na plošine protiprávne. Zahanbení policajti odchádzajú. Aktivisti a ministerstvo nakoniec donútia ťažiarov k absolvovaniu procesu posúdeniu vplyvov vrtov na životné prostredie.

►Koncom roka 2017 sa ťažiari pokúsia o prieskumných vrtoch neúspešne vyjednávať v neďalekej obci Šarišské Čierne (okres Bardejov). Začiatkom roka 2018 sa jednania ťažiarskej spoločnosti zamerajú na obec Zborov, desať kilometrov od Bardejova. Ani tu neuspejú. Obce ich aktivity odmietnu.

►V decembri 2019 ťažiari zasypú vrtnú plošinu v Smilne a odídu. Na rozoranej lúke po nich zostane zabudnutý buldozér.


 

HISTÓRIA ŤAŽBY ROPY NA SEVEROVÝCHODE SLOVENSKA


►Slovo ropa znamená v poľštine hnis. Za Rakúsko-Uhorska v provincii Halič (ktorej súčasťou bolo aj severovýchodné Slovensko) sa ľudia pri hľadaní vody často stretávali s tým, že z vrtu vyvierala voda znečistená olejom.

►Domnievali sa, že zem je chorá a olej je hnis vytekajúci z rán, ktoré jej spôsobili vŕtaním. Neskôr sa haličská ropa stala dôležitou surovinou.

►Okrem toho, že sa dala použiť na liečbu prašivého dobytka, skúsení výrobcovia domácej pálenky čoskoro zistili, že destilovaním sa z nej dá získať petrolej na svietenie.

►Prvé malé petrolejárne vznikli kvôli tomu práve na severovýchode Slovenska. Hlavne na Zemplíne, keďže známe ložisko ropy bolo niekedy v Mikovej pri Medzilaborciach.

►V okresoch Bardejov, Svidník, Stropkov, Humenné, Snina a Medzilaborce bolo v druhej polovici minulého storočia urobených niekoľko výskumov a hĺbkových vrtov.

►Nekonvenčné zásoby ropy a zemného plynu v tzv. východoslovenskej flyšovej oblasti získavajú čoraz väčší význam.


 

Komentáre