Spôsob slávenia tohto sviatku je spojený s Národnou púťou do Šaštína.
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie sa už tradične viaže k dnešnému dátumu 15. septembra. V roku 1966 ju za Patrónku Slovenska vyhlásil pápež Pavol VI. Na Slovensku ide podľa zákonníka práce zároveň aj o jeden z dní pracovného pokoja. Prečo je však pre Slovákov taký dôležitý, nám priblížil rímskokatolícky kňaz a rektor Univerzitného pastoračného centra v Prešove Martin Stieber:
„Je to starobylá vec, ktorá presahuje dejiny Slovenska a zasahuje veľmi intenzívne do života mnohých veriacich Slovákov, ktorí vďaka úcte k Panne Márii, Bolestnej Matke, naberali životné istoty v rôznych tragických udalostiach alebo ťažkých časoch.“
Veriaci sa v dnešný deň zúčastňujú bohoslužieb, a to aj napriek tomu, že z cirkevného hľadiska nejde o prikázaný sviatok, ale len o slávnosť.
„Máme isté liturgické pravidlá, ako a podľa čoho rozdeľujeme sviatky a tak ďalej a nemusí byť všetko prikázané. V podstate je to dedičstvo po dávnejšej histórii, ktorá tu bola,“ vysvetlil Stieber.
Spôsob slávenia tohto sviatku na našom území je podľa Stiebera spojený s Národnou púťou:
„V Šaštíne sa to robí kvôli tomu, že je to spojené s príbehom, že svojho času, manželský pár, grófi, ktorí to tam vlastnili, tak mali obrovskú manželskú krízu a grófka, ktorá už naozaj ťažko niesla v sebe tú nevraživosť manžela a všetky veci, tak to potom zverila Panne Márii, Bolestnej Matke, a tie problémy sa vyriešili postupom času.“
Pod prívlastkom Sedembolestnej môžeme chápať konkrétne príbehy z Biblie spojené s prežívaním Panny Márie, počnúc narodením Ježiša Krista až po jeho ukrižovanie. V čom môžeme hľadať inšpiráciu do dnešnej doby?
„Tieto príbehy môžu vzbudiť solidaritu s tými, ktorí trpia alebo minimálne nebyť nevšímavý voči potrebám druhého človeka, ale stotožniť sa niekedy aj s jeho problémami, vytvoriť v sebe priestor na súcit a na empatiu, že sú okolo mňa aj ľudia, ktorí trpia. Nedokážem im pomôcť, ale v utrpení mojich blížnych ich nenechám samých,“ povedal Stieber, ktorý doplnil aj odkaz pre všetkých čitateľov:
„Chcem im povedať, že nie sú v tom, čo prežívajú, sami, že stále je niekto, kto sa v našich kostoloch modlí, stále je niekto, kto sa v našej cirkvi modlí, aby nestrácali nádej v tom, čo žijú.“