Fiby niekoľko rokov pracoval ako programátor v budove, v ktorej dnes sídli múzeum.
Prezidentka Zuzana Čaputová v januári udelila štátne vyznamenanie in memoriam verejnosti pomerne neznámemu Rudolfovi Fibymu. Vedec, programátor, ale aj disident a tajný kňaz sa síce narodil v Nitre, ale roky žil a pracoval v metropole východu. Zároveň bol redaktorom samizdatovej literatúry a osobnosťou Sviečkovej manifestácie. Na Rudolfa Fibyho si pri príležitosti nedožitých narodenín zaspomínala jeho sestra Mária Bobáková:
„On bol obyčajný chlapec, dobre sa učil, mal veľmi rád ľudí, pomohol komu vedel, pomohol aj o polnoci. Bol mimoriadne dobrosrdečný, aj v škole pomáhal. Ležal na gauči a dáva mi príklady – napíš si 235x55 – povedala som mu výsledok – ešte raz, nemáš dobrý výsledok. Ja som to rátala na papieri, on v hlave a vedel, že to mám zle.“
Necelých desať rokov po smrti získal Rudolf Fiby štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu, jej rozvoj, ľudské práva, slobody a ich ochranu. Fibyho sestry sa však rozhodli darovať toto ocenenie košickému Múzeu obetí komunizmu.
„Myslím si, že na Slovensku je veľa takých ľudí, ako bol on. A my sme si to vlastne až vtedy uvedomovali, že aká je osobnosť, keď mu toto vyznamenanie navrhli a ho dostal, lebo to nie je pre každého. Vedeli sme, že je výnimočný, ale že až tak veľmi – to nie,“ doplnila jeho sestra Mária Bobáková.
V budove múzea sa aktuálne nachádza aj Knižnica samizdatu a exilovej literatúry Rudolfa Fibyho. A práve jeho redaktorskú činnosť vyzdvihol aj riaditeľ múzea Pavol Hric:
„Bol aktívny v protikomunistickom odboji, keby sme to tak trošku silnejšie pomenovali, pretože tvorba samizdatu bola nenápadná činnosť, ale veľmi dôležitá, preto aby sa ľudia cítili slobodnejší. Jednak tí, čo chceli prekonávať cenzúru a vydávať necenzúrované veci a keďže bol redaktorom takéhoto časopisu, tak má veľký podiel na tom, že sme sa dostávali aj k necenzúrovaným informáciám.“
Fiby bol programátorom a venoval sa aj umelej inteligencii. V tejto oblasti dosiahol pozoruhodné výsledky, o ktorých budeme ešte možno počuť. Bol nadšencom nových technológií v programovaní a v posledných rokoch pracoval na vývoji hybridnej televízie.
„Učil aj na Katedre geometrie na Univerzite Komenského, odkiaľ ho vyhodili pre jeho náboženské presvedčenie. Vtedy boli previerky, a pri nich kto nesprávne odpovedal na položené otázky, tak vlastne nemal šancu. A tu – my sme robili grafické systémy, mapové systémy – keď technik, inžinier mal vypočítať nejaký prienik polygónov, tak to bola hrozná úloha. On prišiel, napísal dva vzorce a povedal: Chlapci, toto programujte,“ zaspomínal si Hric.
Rudolf Fiby niekoľko rokov pracoval ako programátor v budove, v ktorej dnes sídli práve Múzeum obetí komunizmu. Jeho činnosť a odkaz pripomína aj pamätná tabuľa na jej priečelí.