Aký bol rok 2022?

Tento rok poznačilo Slovensko a východ niekoľko míľnikov, či už ide o významné návštevy zo zahraničia, alebo krízy.

Úvod roka sa niesol ešte v duchu opatrení, zatváraní prevádzok, škôl a chýbajúcich lekárov. Za všetkým bol covid a jeho variant omikron. Aj na východe sa preto v januári rozbehlo očkovanie posilňujúcou dávkou. Vysoký záujem bol však tiež o očkovanie proti covidu u detí do 11 rokov, ktoré v tom čase schválili aj na Slovensku. Situáciu uľahčilo aj to, že mohli booster dávku prijať aj osoby, ktoré dostali predošlú v zahraničí. Obavy v tom čase spôsobovalo najmä to, akým variantom sú ľudia nakazení.

Február 2022 sa  do dejín zapíše aj ako začiatok vojny na Ukrajine. Na Slovensku sa ihneď zmobilizovala vláda, ktorá prijala opatrenia. Dosluhujúci premiér Eduard Heger vtedy poukazoval najmä na potrebu súdržnosti:

„Treba si uvedomiť, že Ukrajinci v tomto momente nebojujú len za seba, oni bojujú aj za nás, za bezpečnosť tohto regiónu. Pretože sú vystavení bezprecedentnej agresii 21. storočia.“

Komplikácie pocítili najmä pohraničné obce na východe Slovenska. Odídencov ubytovávali spočiatku v provizórnych stanoch na hraniciach, či v azylových centrách. Jedno z nich bolo aj v Humennom. Marián Škuba z radnice vtedy potvrdil, že boli na podanie pomoci pripravení:

„Prostredníctvom mestských organizácií môžu byť využité priestory vhodné na dočasné umiestnenie. Dôležité je, aby sme dokázali prípadnú vlnu migrantov zachytiť. Sme v kontakte aj so Slovenským Červeným krížom, územným spolkom Humenné, ktorý je členom všetkých krízových štábov a pripravuje sa hlavne personálne.“

Hraničný priechod Veľké Slemence je pôvodne určený len pre peších. Od vypuknutia vojny  bol v  prevádzke nonstop. Tri kilometre odtiaľ sa nachádza aj obec Ptrukša, v ktorej boli síce kapacity malé, avšak podľa starostu Alexandra Takáča boli rovnako pripravení podať pomocnú ruku:

„U nás je materská škola, takže my môžeme pripraviť 25 obedov alebo nejakú stravu pre utečencov. Čo sa týka ubytovacích kapacít, tak máme pripravených 10 miest, čo môžu používať okamžite. Ale ak donesú nafukovacie matrace, tak ich môžeme rozmiestniť do kultúrneho domu pre 56 ľudí.“

Nielen samosprávy, ale aj Slováci sa zomkli a poskytovali odídencom prístrešie, humanitárnu pomoc, alebo ich niektorí vozili ďalej do vnútrozemia či za príbuznými. Poradca predsedu vlády pre Ukrajinu Eduard Buraš vtedy poukazoval na potrebu konkrétnych vecí, ktoré mali smerovať k nášmu východnému susedovi:

„Je to rôzne, pretože každé mesto potrebuje niečo iné. Tam, kde sú zbúrané nemocnice, nemáte základnú zdravotnícku starostlivosť, nemáte lôžka, nefungujú prístroje, nemáte kyslík, nemáte zdravotnícke potreby, nemáte značné prostriedky. Tu vedľa v Užhorode v Zakarpatsku potrebujú potraviny, strukoviny, mlieko, olej, maslo, zdravotnícky materiál a potrebujú dezinfekčné prostriedky, potrebujú jedlo pre psov. Oni by potrebovali pokoj, mier a pohodu, ale toto nemáme, to im nevieme dať. My vieme dať iba pomocnú ruku a v prvom rade skutočne patrí vďaka Košičanom a obyvateľom mesta a okolia Košíc, ktorí promptne reagovali na výzvu Starého Mesta.“

Práve košické Staré Mesto totiž otvorilo centrum SOS Ukrajina 2022, kde všetky veci zbierali a zároveň poskytovali odídencom tiež administratívnu pomoc.

Marec bol významný najmä pre Košičanov, ktorí bývajú na sídlisku Nad Jazerom, ale aj pre všetkých východniarov, ktorí cestujú za prácou z okolia do metropoly východu. Začala sa totiž rekonštrukcia Slaneckej cesty.

Mesto sa na rekonštrukcii podieľa necelým miliónom, zvyšné peniaze na modernizáciu jednej z najväčších dopravných tepien na východnom Slovensku idú z eurofonodov, aj o tom informovala na začiatku rekonštrukcie ministerka Veronika Remišová:

„Slanecká cesta je jednou z ukážok integrovaného prístupu. To znamená, že sa neobnovuje len nejakú úsek cesty, ale projekt sa obnovuje komplexne, k nemu sa pristavuje cyklochodník a takisto sa obnovujú aj zastávky.“

Prvé autá by po zrekonštruovanej Slaneckej  mali jazdiť v auguste budúceho roka.

V apríli sa stala metropola východu na týždeň miestom, odkiaľ úradovala prezidentka. Zuzana Čaputová  okrem stretnutia s primátorom Jaroslavom Polačekom rokovala aj s predsedom Košického kraja Rastislavom Trnkom, poklepala základný kameň obchvatu R2 za prítomnosti ministra dopravy Andreja Doležala a stretla sa s matkami samoživiteľkami v materskom centre na sídlisku Dargovských hrdinov, s ktorými diskutovala o raste cien a sociálnej situácii v regióne. V Košiciach privítala aj nemeckého prezidenta.

„My sme sa do Košíc na týždeň chystali už dlho, ešte v jeseni, ale pandémia nám to trochu prekazila. Takže, povedala by som, že konečne tu môžem byť. Rada sa sem vraciam, myslím, že je tu čo pozerať, s kým sa tu stretať, žijú tu skvelí, šikovní ľudia. O to som radšej, že aj pána prezidenta Nemecka, ktoré je dôležitým partnerom, dôležitou krajinou pre Slovensko, že ho môžem priviesť symbolicky práve sem, do Košíc,“ povedala prezidentka.

Jej kroky smerovali aj do košických oceliarní či do metropoly Šariša. Z Košíc plánuje Čaputová úradovať aj v budúcnosti.

Máj poznačila najmä významná návšteva zo zahraničia. Prvá dáma Spojených štátov Jill Biden v rámci svojej štvordňovej návštevy Európy pricestovala aj na Slovensko, po tom, čo navštívila Rumunsko, kde sa stretla s americkými vojakmi, vládnymi predstaviteľmi, diplomatmi USA i humanitárnymi pracovníkmi a učiteľmi, ktorí pomáhajú vzdelávať ukrajinské deti.

7. mája si po prílete uctila pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na námestí SNP. Hlavným cieľom na východe Slovenska bola situácia na Ukrajine, preto zavítala aj do krízového centra pre odídencov. Prvá dáma USA navštívila aj Základnú školu Tomášikova, kde sa stretla so slovenskými aj ukrajinskými matkami a deťmi. Najviac ju zaujímalo, odkiaľ a kedy prišli do Košíc, či im niečo nechýba a či sa vedia skontaktovať so svojimi mužmi, ktorí ostali bojovať na Ukrajine. Z Košíc smerovala do Vyšného Nemeckého a  následne do Užhorodu.

Približne 20 politikov, občianskych aktivistov i ľudí z mimopolitického prostredia sa spojilo a v júni v Košiciach oznámili založenie nového politického subjektu – Košickej strany. Nová strana šla spoločne do župných i komunálnych volieb. Starosta mestskej časti Košice – Sídlisko KVP Ladislav Lörinc oznámil pri založení strany aj svoju opätovnú kandidatúru na šéfa tejto mestskej časti. Tento mesiac ohlásil opätovnú kandidatúru na primátora Košíc Jaroslav Polaček. O hlasy voličov bojoval v spojených voľbách s podporou strán KDH, SaS, Sme rodina, Nova, Aliancia a Strana rómskej koalície. Pri ohlásení kandidatúry uviedol,  že jeho prioritou je dokončiť to, čo začal.

V júni prišla správa, ktorá potešila mnohých východniarov. Vláda oznámila významnú investíciu – vznik závodu Volva vo Valalikoch pri Košiciach. Vďaka výrobe elektromobilov a subdodávateľom firmy by totiž malo vzniknúť 10-tisíc pracovných miest. Volvo preinvestuje na východe v rokoch 2023 až 2027 vyše miliardy eur. S takouto investíciou ale súvisí aj  prestavba niektorých mestských križovatiek,  výstavba cyklistickej infraštruktúry či  príprava vysokých a stredných škôl. Starosta Valík, Štefan Petrík na prvom stretnutí s novinármi potvrdil, že tlačili na to, aby boli zároveň realizované aktivity, ktoré obci pomôžu:

„Ide hlavne o cestný obchvat, čiže autá už nebudú prechádzať cez obec Valaliky. Potom je to zvukovoizolačná stena medzi železnicou a zastavanou časťou obce a potom tzv. izolačná zeleň v šírke 150 metrov medzi parkom a Valalikami. Máme ambíciu, aby tá izolačná zeleň bola zeleň rôznych etáží, aby tam boli aj priestory na voľnočasové aktivity, rôzne outdoorové ihriská, cyklochodníky a podobne.“

Začiatok hrubých terénnych úprav je naplánovaný na prvý kvartál budúceho roku a zakladanie prvých pilotov závodu v druhom kvartáli. Predpokladaný nábor a príprava budúcich zamestnancov je plánovaná v roku 2025 a začiatok výroby o rok neskôr.

Rok 2022 sa niesol aj v duchu prírastkov. 7.7. - v deň 15. narodenín Rádia Košice vzniklo úplne nové, na Slovensku jediné a obsahom jedinečné Detské rádio. Hravou formou vzdeláva a zábava nielen deti, ale aj  rodičov. Medzi hlavných moderátorov patrí Janka, Jakub a Roman, ktorí sa z Detského rádia prihovárajú každý deň. Dôležitú úlohu zohráva aj rozprávka na celú, či Minútové správičky, ktoré vytvárajú deti z košických škôl – členovia redakcie Detského spravodajstva. Detské rádio  vysiela v Košiciach na frekvencii 102,5 a v Prešove na 102,7, časom budú pribúdať ďalšie mestá.

V auguste zasiahla nielen Slovensko smutná správa. Zomrel kardinál Jozef Tomko. Pohrebné obrady  sa konali v Dóme svätej Alžbety v Košiciach, kde sú uložené aj jeho ostatky. Bol to rímskokatolícky biskup, kardinál, náboženský spisovateľ, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Na pohrebe sa zúčastnili tisícky ľudí z celého Slovenska.

Slovensko v septembri čelilo vysokým teplotám a mnohé korytá postupne vyschýnali. Hladiny vodných tokov, rovnako ako aj vodných nádrží prudko klesli. Mnohí obyvatelia tiež v letných a jesenných mesiacoch evidovali nedostatok vody v studniach. Aj niektoré obce na východe Slovenska preto museli zaviesť zákaz polievania pitnou vodou a dovážať voda v cisternách. Zisťovali sme preto v tom čase aj priamo u Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, aké sú aktuálne zásoby pitnej vody na východe.

„V podzemných vodárenských zdrojoch sa v niektorých lokalitách prejavuje znížená výdatnosť prameňov a vrtov. Vzniknutú situáciu riešime k spokojnosti spotrebiteľov pitnej vody. Vzhľadom na klimatické pomery vo všeobecnosti je žiadúce uvedomelo využívať pitnú vodu. Do budúcnosti je žiadúce uvažovať aj o rozšírení vodárenských zdrojov výstavbou vodárenskej nádrže, ktorou by sa zvýšilo disponibilné množstvo pitnej vody určenej na zásobovanie obyvateľov,“ reagovala spoločnosť.

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), ktorý spravuje vodárenské nádrže na východe, teda Bukovec aj Starinu, nám potvrdil, že vody je v nich dostatok.

„Obdobia sucha budú čím ďalej, tým častejšie a preto by sa mal každý obyvateľ zaoberať aj šetrením a zároveň by mal štát začať uvažovať o budovaní ďalších akumulátorov vody v krajine, medzi ktoré bezpochyby patria aj veľké vodné stavby. SVP zo zákona nemôže prijať a vydávať rozhodnutia, to rieši okresný úrad a príslušné samosprávy,“ uviedol hovorca spoločnosti Marián Bocák.

V septembri nás zasiahla aj správa z Británie, že vo veku 96 rokov zomrela kráľovná Alžbeta II. Bola najdlhšie vládnucou panovníčkou nielen v dejinách Británie, ale aj na celom svete, keďže na tróne bola 70 rokov, o 7 rokov dlhšie ako kráľovná Viktória. Novým britským monarchom sa stal jej syn Charles, následne oficiálne známy ako kráľ Karol III.

Téma, ktorá hýbala Slovenskom celé mesiace, boli voľby. Keďže išlo o prvé spojené regionálne voľby, bola to o to historickejšia udalosť. Košickým županom ostal Rastislav Trnka, na čele metropoly východu je naďalej Jaroslav Polaček, post predsedu Prešovského kraja obhájil Milan Majerský, avšak na čele metropoly Šariša nastala zmena a primátorom sa stal Fratišek Oľha.

Prešov v novembri zasiahla opäť tragická udalosť – požiar v bytovom dome si vyžiadal dve obete. Samospráva v tejto súvislosti vyhlásila mimoriadnu situáciu, pričom zasadal aj krízový štáb. Z bytového domu evakuovali približne 200 ľudí. Niektoré byty už sprístupnili na bývanie. Prešovská samospráva pripomenula, že bytový dom do odvolania nepretržite stráži mestská polícia.

Záver roka so sebou priniesol snehovú kalamitu, sneh potrápil metropoly východu i Šariša. V Košiciach kvôli silnému sneženiu a vetru vyhlásili tiež prvý kalamitný stupeň. Dušan Tokarčík z radnice uviedol, že zmobilizovali všetky sily, aby sprejazdnili cesty čo najskôr.

„Aj napriek tomu, že sme hlavné ťahy ošetrovali posypovým materiálom, silný mrznúci dážď materiál zmyl a eliminoval akékoľvek preventívne posypy. Našou prioritou je udržať prejazdné hlavné cestné ťahy na území mesta, teda tie, na ktorých premáva MHD a rovnako cesty, ktoré majú slúžiť vozidlám hasičov a záchrannej služby.“

Košičania však zmeny v prejazdnosti ciest a chodníkov neevidovali ani po troch dňoch. Okrem zasypaných ciest a chodníkov sa museli vysporiadať aj s výpadkami vody, kúrenia a elektriny.

15. decembra padla vláda, čo znamená fungovanie v demisii s obmedzenými právomocami. 

„Prítomných 102 poslancov, za 78, proti 20, zdržali sa dvaja, nehlasovali dvaja. Uvedený návrh sme schválili,“ prezentoval výsledky hlasovania predseda parlamentu Boris Kollár.

Pri vyslovení o dôvere vláde nepomohol ani návrh ministra financií  Igora Matoviča, že ponúka svoju demisiu. Do konca januára tak musí vláda v demisii podniknúť kroky na to, aby boli vyhlásené predčasné voľby ešte v prvom polroku budúceho roka, inak prezidentka Zuzana Čaputová vymenuje novú úradnícku vládu.

Autor: RÁDIO KOŠICE