Konfrontácia v spoločnosti sa podľa politológa vyhrotila.
Presne pred rokom bol spáchaný atentát na premiéra Roberta Fica. Kabinet sa pri tejto príležitosti opätovne schádza v Handlovej, kde má rokovať o viacerých bodoch. Podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec predloží Zmenu Plánu obnovy a odolnosti, podľa ktorej sa revíziou rizikových opatrení uvoľní na alternatívne opatrenia v rámci plánu obnovy približne 451 miliónov eur. Minister investícií Samuel Migaľ má zase informovať o čerpaní eurofondov v rezorte školstva, o implementáciu plánu obnovy v jeho gescii bude hovoriť Kmec.
Ministri majú taktiež schvaľovať návrh, aby Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov bola priamo určeným prijímateľom v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V súvislosti s výstavbou novej vojenskej nemocnice v Prešove má ísť na tento účel z plánu obnovy 195 miliónov eur, zvyšných 255 miliónov eur má byť financovaných zo štátneho rozpočtu.
Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied skonštatoval, že v slovenskej spoločnosti sa po atentáte jednoznačne vyhrotila konfrontácia:
„Vládna koalícia obviňuje opozíciu z politickej zodpovednosti za atentát, čím spochybňuje jej legitimitu kritizovať vládne politiky. Navyše, páchateľa označuje bez akýchkoľvek dôkazov za opozičného aktivistu, čo dokumentuje jeho účasťou na niektorých opozičných akciách. To však ešte neznamená, že bol aktivistom akejkoľvek opozičnej strany.“
Zatiaľ nie je známe, že by mal útočník spolupáchateľov.
„Šírenie rozličných konšpirácií má však aj svoju druhú stranu, keď približne 13 percent verejnosti spochybňuje samotný fakt atentátu,“ doplnil odborník.
Atentát sa zároveň podľa neho začína zneužívať aj na kriminalizáciu opozície, respektíve jej časti:
„Hoci má iba verbálny charakter, je to potenciálne nebezpečná rétorika.“
Premiér sa podľa politológa viac uzavrel:
„Jeho komunikácia s médiami sa len zhoršila a, naopak, ešte viac zvýrazňuje rozdiel medzi spriaznenými a kritickými médiami.“
Za logické považuje posilnenie ochrany ústavného činiteľa, ako aj prísnejšie stíhanie nenávistných prejavov vo verejnom priestore vrátane online priestoru. Je však podľa neho otázne, do akej miery sa uplatňuje v praxi.
Schválenie doživotnej renty pre premiéra a predsedu parlamentu, ktoré bolo prijaté v rámci opatrení lex atentát, však podľa neho priamu súvislosť s atentátom nemajú. Za diskutabilné považuje obmedzenie práva na zhromažďovanie:
„Na jednej strane zhromaždenia pred rezidenciami politikov sú skutočne neštandardnou formou protestu a predstavujú zásah do ich súkromia, ako aj súkromia členov ich rodín. Videli sme to aj v predchádzajúcom volebnom období. Iná vec sú protesty pred sídlami vlády a prezidenta, ktoré by takýmto spôsobom obmedzované byť nemali.“
Za prekvapujúce označil, ako rýchlo téma atentátu z verejného diskurzu vymizla a oveľa viac sú zastúpené iné témy, ako otázky vzťahov s EÚ a Ruskom či finančná konsolidácia.
Zdroj: TASR