Rok po vražde Jána Kuciaka: Slovensko už nikdy nebude také, ako predtým

SlovenskoSpravodajstvo

Vražda žurnalistu v novodobých dejinách krajiny vyvolala nevídanú reakciu.

Nikto pred rokom netušil, že 21. február sa navždy zapíše do čiernej kroniky našej krajiny. Dovtedy sme s hrôzou sledovali napäté udalosti a vraždy novinárov len za hranicami Slovenska. Mysleli sme si, že u nás sa to nemôže stať. Avšak o život prišli dvaja mladí ľudia, investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Dovtedy nenápadný žurnalista sa stal vzorom pre mnohých študentov, čo potvrdil aj odborný asistent oddelenia masmediálnych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Marián Gladiš: „Som si istý, že nie každý z tých mladých ľudí, ktorí deklarujú, že chcú byť investigatívnymi novinármi, sa investigatívnymi novinármi stanú. Uvidíme, či je to momentálne len nejaký trend, alebo je to silnejší priestor, ktorý bude k dispozícii pre investigatívnu žurnalistiku. Na druhej strane si treba uvedomiť aj to, že investigatívna žurnalistika je maratón, je to beh na veľmi dlhé trate.“

Foto
Pietne miesto v Košiciach / TASR

Milión eur za životy dvoch mladých ľudí

Informácie o úkladnej vražde zaplavili médiá až niekoľko dní po spáchaní skutku. Aj teraz máme pred očami milión eur v hotovosti pre toho, kto poskytne informácie o objednávateľoch či páchateľoch ohavného skutku. Táto vražda otriasla celým Slovenskom, čo potvrdila aj Renáta Bzdilová z Katedry politológie UPJŠ: „Musím povedať, že to bol silný príbeh nielen tejto mladej dvojice, ale je to príbeh aj nás všetkých, pretože veľmi veľa vypovedá o Slovensku, o stave našej občianskej a politickej kultúry i spoločnosti. Táto vražda vyústila do masových protestov na uliciach naprieč celým Slovenskom a viedlo to potom k odstúpeniu našich hlavných predstaviteľov. Za všetkých spomeniem vtedajšieho premiéra Roberta Fica, ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara.“

Čo sa však zmenilo za rok od vraždy Jána Kuciaka? „Očakávania, ktoré tu vznikli a tie tlaky na zmenu politickej kultúry a zmenu za slušné Slovensko asi nesplnili všetky očakávania, ktoré na začiatku boli a obavám sa, že vo viacerých oblastiach nášho spoločenského života nielen v školstve a zdravotníctve, ale aj v poľnohospodárstve sa za ten rok až tak veľa nezmenilo,“ doplnila Bzdilová s tým, že poukázala na metropolu východu, ktorá tiež reagovala na tieto udalosti: „Občania ukázali, že dianie im nie je ľahostajné. Protesty, ktoré boli v Košiciach, boli dosť masové. Rečníci a rečníčky, ktorí tam vystúpili, priniesli tiež mnoho zo svojich osobných príbehov, zo svojej osobnej skúsenosti  a ukázali aj silu a ochotu vzoprieť sa zlu, ktoré sa začalo šíriť v podhubí našej spoločnosti. Aj v Košiciach protesty ukázali, že sme schopní sa zjednotiť a bojovať za lepšie Slovensko.“

Foto
Kuciakov dom vo Veľkej Mači / TASR

Chyba v legislatíve

Podľa predsedu Slovenského syndikátu novinárov (SSN) Daniela Modrovského je spoločnosť naďalej hlboko traumatizovaná, a to aj z dôvodu, že rok po tragédii nepoznáme skutočnú pravdu. „Po vražde sa objavili snahy očistiť spoločnosť od viacerých neduhov, pripomenuli sme si akoby potrebu reformy celej spoločnosti. Tieto iniciatívy však nezarezonovali na najdôležitejších miestach a tak sa zdá, akoby hlas väčšiny narážal na nepreniknuteľnú bariéru určitých skupín. Slovenská republika akoby stála na okraji vlastného záujmu, nemožná presadiť vlastné potreby,“ uviedol Modrovský.

Okrem ekonomických podmienok, ktoré sú pri investigatívnej žurnalistike prvoradé, je dôležitým faktom aj to, že právny priestor „pátraniu na vlastnú päsť“ nepraje. „Samotná prax potvrdzuje, že legislatívny systém nie je naklonený investigatívnej žurnalistike. Je potrebné, aby pravidlá počítali aj s ochranou novinárov,“ dodal Gladiš.

SSN sa snaží podporovať rozvoj investigatívnej žurnalistiky. Problém je však v legislatíve, čo potvrdil aj Modrovský: „Aj napriek obrovskej snahe nemáme v rámci právnej normy zadefinované pojmy ako novinár, novinárske dielo alebo investigatívna žurnalistika. Po viac ako polročnej snahe sme narazili na odpor zo strany poslancov vládnej koalície, ktorá týmito krokmi zmietla proces zo stola. Novinári pritom k svojej práci potrebujú mať aj istotu, že ich dielo nebude podliehať cenzúre či iným obmedzeniam.“

 

Foto
Udalosti po vražde vyústili do odstúpenia premiéra a ministra vnútra / TASR

Vražda novinára je pre krajinu prelomovou udalosťou. Takáto udalosť nemá v histórii Slovenska obdobu a v novodobých dejinách krajiny vyvolala nevídanú reakciu. To sa odrazilo aj na počte a výbere tém investigatívnych žurnalistov v našej krajine. Do popredia sa dostávajú aj témy, o ktorých sa doteraz nepísalo. „Hlavný dôvod môže byť aj ten, že sa spoločnosť začala týchto tém dožadovať. Kvôli tomuto tlaku musia aj orgány činné v trestnom konaní pracovať otvorenejšie, pretože si uvedomujú, že sú sledovaní širokou verejnosťou,“ uviedol Gladiš.

Gálik: Protesty mi veľa dali, ale aj vzali

Organizátor protestov Za slušné Slovensko Ján Gálik spomína na udalosti spred roka ako na obyčajnú ľudskú povinnosť. S úzkou skupinkou priateľov išiel zapáliť sviečky k vedeckej knižnici. Vtedy ešte nevedeli, že vznikne iniciatíva Za slušné Slovensko a že kvôli Kuciakovi budú v blízkej dobe protestovať v Košiciach tisícové davy. „Zasiahlo nás to a chceli sme s tým niečo spraviť. Neboli sme ale jediní, komu to napadlo. Dozvedeli sme sa, že táto udalosť prirodzene rezonovala aj v iných mestách na Slovensku. Vtedy sme začali navzájom komunikovať a organizovať zhromaždenia. Prvé zhromaždenie ešte nenieslo názov „Za slušné Slovensko“. Volalo sa v každom meste inak, u nás v Košiciach to napríklad bolo „Nechceme späť deväťdesiate roky“, keďže táto vražda nám pripomínala obdobie, kedy bolo Slovensko mafiánskym štátom,“ povedal Gálik.

Po vražde bola politická klíma na Slovensku viac než napätá. Po prvých pietnych stretnutiach, ktoré mali vo všetkých mestách na Slovensku vysokú účasť, začali protesty. Dav v uliciach žiadal dôkladné vyšetrenie vraždy a odstúpenie vlády. Tieto udalosti vyústili v odstúpenie premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

„Keď sa obzriem na rok, ktorý je za nami, musím povedať, že mi veľa dal a veľa vzal. Kvôli protestom a zhromaždeniam som prišiel o svoju prácu, pretože som sa nestíhal venovať práci aj protestom. Množstvo ľudí ma teraz spoznáva, niektorí chcú poznať môj názor, no nájdu sa aj takí, ktorí ma už len z princípu odsúdia a myslia si, že nás za to niekto platí. Tento názor o nás šírili aj politici, ktorí spustili vlnu konšpirácií. Myslím, že hovorím aj za ostatných z môjho okolia, ak poviem, že by sme do toho išli znova,“ dodal Gálik.

V prípade vraždy Jána Kuciaka už padli prvé obvinenia. Za sprostredkovateľa vraždy medzi objednávateľkou a vykonávateľom je označený Zoltán Andruskó. Ten za objednávateľa zločinu označil podnikateľa Mariána Kočnera, ktorý je v súčasnosti väzobne stíhaný v kauze televíznych zmeniek.

 

Autori: MARTIN MAJDÁK / JANA TOMAŠKOVIČOVÁ

Komentáre