21.októbra 2016 bola na priečelí budovy firmy APEX, a.s. na Moyzesovej ulici č. 24 v Košiciach odhalená pamätná tabuľa od výtvarníčky Andrey Čepiššákovej venovaná pamiatke RNDr. Rudolfa Fibyho zo Spoločenstva Fatima, ktorý v tejto firme pracoval 20 rokov. Vlani 24. júna 2021 na tomto mieste založil majiteľ firmy a dlhoročný priateľ Fibyho, Ing. Pavol Hric, prvé multimediálne Múzeum obetí komunizmu (MOK), kde sa nachádza aj Knižnica samizdatu a exilovej literatúry Rudolfa Fibyho, ktorá obsahuje zbierky periodického samizdatu, samizdatové knihy i písomnosti a tiež exilovú literatúru, ktorá počas komunizmu bola zakázaná a pašovala sa zo zahraničia. Návštevník v nej tiež nájde audionahrávky zo zahraničného vysielania rozhlasu, z rozličných bytových prednášok či kázní. Špeciálnu zbierku tvoria videokazety zahraničných filmov so samizdatovým videodabingom. Máloktorý Košičan však vie, kto bol Rudolf Fiby.
Kňaz tajnej cirkvi, spoluzakladateľ Spoločenstva Fatima, programátor, matematik, vedec, disident, redaktor samizdatov a spoluorganizátor Sviečkovej manifestácie sú pomenovania, ktoré v krátkosti vystihujú pestrosť aktivít Rudolfa Fibyho. Tento od mladosti talentovaný matematik sa narodil 4. apríla 1946 v Nitre. K viere sa dopracoval až počas vysokoškolských štúdií, keď si po prvýkrát prečítal Nový zákon. Po skončení štúdia matematiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v roku 1969 sa na tejto univerzite zamestnal na Katedre geometrie. V roku 1971 sa na zájazde organizovanom pre vysokoškolákov zoznámil s Vladimírom Juklom, jedným z najvýznamnejších predstaviteľov katolíckeho disentu na Slovensku.
Fiby sa v tomto období zúčastnil viacerých takýchto stretnutí, kde spoznal viacero mladých (a neskôr známych) ľudí. Jedným z nich bol František Mikloško (disident, dôležitá tvár Nežnej revolúcie, bývalý predseda SNR, atď.) spolu s bratom Jozefom. Už od začiatku 70. rokov pôsobilo okolo Silvestra Krčméryho (lekár, politický väzeň a katolícky disident, ktorý v časoch komunistického režimu spolu s tajným biskupom Jánom Chryzostom Korcom a s V. Juklom zorganizoval na Slovensku rozsiahlu podzemnú cirkev) a Vladimíra Jukla spoločenstvo mladých ľudí, ktorí sa venovali evanjelizácii na Slovensku a v ZSSR. Napokon v roku 1974 traja zakladatelia Jukl, Krčméry a Fiby založili spoločenstvo, ktoré neskôr nieslo názov Spoločenstvo Fatima (SF). V tomto istom roku prišiel Fiby o svoje zamestnanie. Pomoc v tejto ťažkej chvíli mu poskytol František Mikloško:
„Po tom, čo ho kvôli jeho náboženskému presvedčeniu prepustili v decembri 1974 z Katedry geometrie na Prírodovedeckej fakulte UK a nejaký čas bol nezamestnaný, na Ústave technickej kybernetiky SAV v Bratislave, kde som pracoval, prijímali nových pracovníkov. Povedal som Rudovi, či by nechcel ísť ku nám pracovať, čo prijal a v januári 1975 už nastúpil do novej práce. Ja som pracoval v oddelení numerických metód, kde bol vedúcim môj brat Jozef, Rudo začal pracovať na problémoch umelej inteligencie a robotiky v oddelení Eduarda Kostolanského.“ (Osobný archív autora, svedectvo Františka Mikloška zo dňa 10.10.2021.)
Na ústave počas pôsobenia Fibyho pracovali viaceré neskôr významné osobnosti, ktoré sa postarali o pád komunizmu na Slovensku, a to už spomínaní František a Jozef Mikloško, ale aj Ján Langoš (zakladateľ ÚPN, minister vnútra ČSFR, atď.), Vladimír Palko (bývalý minister vnútra SR, atď.) a iní. Práve s týmto pracoviskom sa spájajú technické zariadenia, na ktorých Fiby vytváral samizdaty a pracovné cesty do zahraničia, počas ktorých ilegálnu literatúru distribuoval.
Napriek prenasledovaniu Rudolfa Fibyho zo strany Štátnej bezpečnosti mu nebol dokázaný trestný čin, za ktorý by mu bola odňatá sloboda. Stal sa tvárou Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988. V čase manifestácie bol predstaveným Spoločenstva Fatima práve Rudolf Fiby. Disident František Mikloško vníma jeho úlohu pri Sviečkovej manifestácii týmito slovami: „Bez jeho aktívneho podielu by sa manifestácia určite nebola uskutočnila.“ Fiby svojím postojom zaujal jasné stanovisko, aby sa predstavitelia podzemnej cirkvi zapojili do manifestácie za občianske a náboženské slobody.
Svoj príchod do Košíc vysvetľuje Fiby bývalému kolegovi z ÚTK SAV Štefanovi Kohútovi vo svojom liste:
„V Akadémii som pracoval do 30.9.1992. Hneď potom odišiel som do Košíc, aby som tu bol s tými z môjho spoločenstva, ktorí sa nachádzajú na východnom Slovensku. Nasledujúcich šesť mesiacov chcenej nezamestnanosti som využil na počítačové spracovanie časti archívu môjho spoločenstva, ktoré jestvuje od roka 1974. Od 1.4.1993 pracujem ako systémový programátor v akciovej spoločnosti Apex. Tu vytváram dokumentáciu k programovým systémom, pomocou ktorých naša firma vytvára svoje produkty. V súčasnosti ponúkame Mapový informačný systém. Pomocou neho môžu zastupiteľské i daňové úrady ľahko a rýchlo zisťovať údaje o parcelách, objektoch na nich, bonite pôdy, výške daní a podobne. Záujem oň je. Po práci sa venujem svojmu spoločenstvu, mládeži a skupinám podnikateľov okolo Košíc, Ružomberka, Banskej Bystrice a Bratislavy. Kňazom pomáham pri spovedaní pred väčšími sviatkami. Dva razy do týždňa slávim Eucharistiu v kaplnke internátu cirkevnej zdravotnej školy. Zišlo by sa mi viacej voľného času, ale i tak som vcelku spokojný.“ (Osobný archív Ing. Štefana Kohúta, list od Rudolfa Fibyho z dňa 7.6.1993.)
Jeho životný príbeh by sa dal ukončiť slovami Františka Mikloška:
„Rudolf Fiby sa v roku 1993 presťahoval do Košíc. Pracoval v IT firme Apex a.s., ktorú vedie náš priateľ z čias tajnej cirkvi Ing. Pavol Hric. Na Technickej univerzite v Košiciach prednášal externe predmet Sociálna etika, venoval sa tu Združeniu kresťanských robotníkov, kresťanským odborom a neskôr sa ako kňaz venoval hnutiu Neokatechumenát. [...] Zomrel 9. októbra 2014, ako 68-ročný. Zanechal za sebou krásny životný príbeh, plný skromnosti, nasadenia, mnohých ohrození i duchovných plodov. Zostáva stále v našich, i mojej mysli. Často ho v kruhu „starých“ priateľov spomíname. Jeho život patrí k veľkým príbehom najnovších slovenských dejín a treba si ho pripomínať.“ (Osobný archív autora, svedectvo Františka Mikloška zo dňa 10.10.2021.)
Autor: Mgr. Monika Tresová (KH FF UPJŠ)