Zatiaľ nie je jasné, či sa zúčastní parlamentných volieb.
Bulharský prezident Rumen Radev podáva demisiu. V prípade, ak ju Ústavný súd prijme, vo funkcii ho do novembrových prezidentských volieb nahradí viceprezidentka Iliana Jotová. Kvôli jeho rozhodnutiu vznikli špekulácie, že by mohol založiť vlastnú politickú stranu, s ktorou zabojuje v predčasných parlamentných voľbách. Tie by sa mali uskutočniť v najbližších mesiacoch.
Napriek tomu, že Bulharsko sa 1. januára stalo členom Eurozóny, krajina po rozsiahlych protikorupčných protestoch z vlaňajšieho decembra, ktoré zvrhli konzervatívnu vládu, čelí novej politickej kríze. Radev podporoval tieto demonštrácie. Po tom, čo sa stranám ani na tretí raz nepodarilo zostaviť nový kabinet, vyhlásil predčasné parlamentné voľby, ktoré budú ôsme v poradí za uplynulé štyri roky.
Povinnosťou prezidenta je okrem stanovenia termínu volieb aj vymenovať úradnícku vládu zo zoznamu vysokých štátnych úradníkov, ktorá bude spravovať krajinu do vzniku riadneho kabinetu po voľbách. Bývalý veliteľ bulharských vzdušných síl musel počas svojho mandátu opakovane menovať dočasné vlády, čím si zvýšil svoj profil a vlastné politické ambície. Radev vyhlásil, že chce zjednotiť všetkých, čo naznačuje jeho ambície zúčastniť sa predčasných parlamentných volieb, pričom niekoľkokrát naznačil, že to zvažuje. Podľa hlavy štátu je potrebná strana, ktorá zjednotí všetkých demokratov – ľavicových i pravicových – bez ohľadu na to, kam patria alebo či sú vôbec politicky aktívni, pretože všetci potrebujú spravodlivé voľby a demokratický, slobodný rozvoj. Radev zdôraznil, že je odhodlaný bojovať za budúcnosť Bulharska. Za chudobu, protesty a nedôveru v inštitúcie môže podľa jeho slov škodlivý model správy vecí verejných.
Rezignácia Radeva je prvou demisiou hlavy štátu v postkomunistickej histórii Bulharska. Prezidentské kreslo prvýkrát obsadil v roku 2016. Počas masových protikorupčných protestov v roku 2020 podporil demonštrantov. V roku 2021 si zabezpečil druhé päťročné funkčné obdobie, kedy v druhom kole prezidentských volieb získal takmer 67 percent hlasov.
Zdroj: TASR