Po dlhých ôsmich rokoch zavítala do Košíc juniorská krasokorčuliarska špička z celého sveta. V Steel aréne sa počas štyroch dní predstavilo v rámci pretekov prestížneho seriálu ISU Grand Prix vyše sto pretekárov z 28 krajín.
Totálnu dominanciu predviedli reprezentanti Ruska, ktorí získali až deväť z dvanástich medailí. S výnimkou tanečných párov ukoristili všetko zlato a potvrdili tak silu krasokorčuľovania v tejto východnej veľmoci.
V oboch individuálnych kategóriách triumfovali zverenci legendárneho Jevgenija Pľuščenka. Medzi mužmi dominoval Kiril Sarnovskij a v ženskej súťaži zaznamenal zásluhou Veroniky Žilinovej a Sofie Muravievovej hneď dvojnásobné prvenstvo.
„Na svoje dievčatá som veľmi hrdý. Podali skvelé výkony,“ zdôraznil olympijský víťaz a trojnásobný majster sveta. „Zajazdili čisto a krásne. Veronika je technicky perfektná a prvýkrát v živote predviedla vo voľnej jazde až tri štvorité skoky. Sofia je umelkyňa na ľade, doslova balerína. Odviedli parádnu prácu a tieto výsledky sú skvelé.“
Pľuščenko sa stále venuje exhibičným vystúpeniam, no v práci s mladými športovcami našiel novú dimenziu svojho poslania. „Ja si to užívam. S chlapcami i dievčatami pracujeme deň čo deň a mám veľkú radosť z ich progresu. Poviem pravdu, pred ich súťažnými vystúpeniami som nervóznejší, ako som bol pred tými svojimi,“ pousmial sa legendárny krasokorčuliar. Receptom na úspech je podľa neho jedine tvrdá práca. Zatiaľ čo mladé slovenské krasokorčuliarky čakajúce na podpisy nahlas uvažovali, že vynechajú nedeľňajší tréning, v Rusku by bolo niečo podobné nemysliteľné. „Títo pretekári pracujú veľmi tvrdo. Trénujú až deväť hodín denne a preto sú úspešní. To je tajomstvo našich výsledkov. A samozrejme, v Rusku máme výborných trénerov.“
Pre Jevgenija Pľuščenka išlo už o piatu návštevu Steel arény. V rokoch 2008 až 2011 absolvoval v Košiciach štyri exhibičné vystúpenia v rámci krasokorčuliarskych šou.
„Oživili sa mi spomienky. Všetky tie vystúpenia v Steel aréne boli krásne a boli našťastie v časoch, kedy sme mohli mať plné hľadisko. Škoda, že to teraz nešlo. Títo mladí pretekári by si atmosféru zaslúžili, predvádzali totiž naozaj krásne výkony,“ pridal Pľuščenko.
Ambíciu podať krásne výkony mali aj naši reprezentanti. V rámci domácich pretekov sa predstavili tri ženy, traja muži a jedna športová dvojica. Pár Margaréta Mušková – Oliver Kubáčák obsadil v jedenásťčlennej konkurenciu deviatu priečku, najlepším mužom bol jedenásty Adam Hagara. Solídne bolo aj pätnáste miesto Vanesy Šelmekovej. Zvyšní pretekári skončili hlboko v druhej polovici štartovej listiny a z ľadu schádzali so zvesenými hlavami.
„Na výkonnosť našich pretekárov mala jednoznačný vplyv aj situácia na Slovensku. Ako jedna z mála krajín sme mali zatvorené školstvo i športovú infraštruktúru. Od novembra do apríla mohlo na štadiónoch legálne korčuľovať šesť športovcov a len na týchto pretekoch sme ich mali viac,“ upozornil prezident Slovenského zväzu krasokorčuľovania Jozef Beständig.
Faktom je, že napríklad v Rusku štadióny počas pandémie nezatvorili. To však neznamená, že ak by tak tomu bolo aj u nás, mohli by Slováci reálne konkurovať svetovej špičke. Výkonnostné rozdiely sú totiž doslova priepastné a najlepšie Rusky získali len vo voľnom programe toľko bodov, ako Slovenky v súčte s krátkym programom.
„Nebudem klamať, čakali sme lepšie výkony,“ priznal Beständig. „Spokojný som so športovou dvojicou, ale aj tá má pred sebou ešte veľa práce. Z dievčat som spokojný iba s Vanesou. Aj jej však vyšla lepšie voľná jazda na predošlom podujatí v Courcheveli. Z chlapcov by mohli na sebe popracovať všetci. Adam Hagara však skočil trojitý axel a verím, že takto bude pokračovať. Všetci naši pretekári majú čo doháňať a verím, že budú pracovať viac, ako od nich očakávajú tréneri, zväz a rodičia.“
Isté je, že pomôcť v napredovaní môžu slovenským pretekárom iba takéto ťažké súťaže. Každý krasokorčuliar môže v rámci seriálu ISU Grand Prix absolvovať iba dva štarty za sezónu. Šelmeková už bola na pretekoch vo Francúzsku, viacerí ďalší sa ešte chystajú na preteky do slovinskej Ľubľany, alebo rakúskeho Grazu.
„Potrebujeme takéto súťaže. Ak pred sebou nemáte súťažný cieľ, tak sa pripravuje veľmi ťažko. Všetci veríme, že táto sezóna ponúkne viac pretekov a opäť nám to všetko nepozatvárajú. Ak nesúťažíte, chýba adrenalín a motivácia do tréningov,“ podotkol šéf slovenského krasokorčuľovania.
Zorganizovať preteky Grand Prix úrovne nie je v tejto dobe jednoduché a Slováci sa museli popasovať s množstvom výziev. Všetci účastníci boli viacnásobne testovaní PCR aj antigénovými testami, medzinárodná federácia odporučila zákaz diváckej účasti a to všetko malo negatívny vplyv na finančnú náročnosť podujatia.
„Dostať šancu zorganizovať takéto podujatie nie je ťažké. Náročná je však samotná organizácia. Ešte pred mesiacom sme nevedeli, či nám to vôbec pandemické opatrenia umožnia. Boli to dlhé rokovania s kompetentnými orgánmi, ale som rád, že sme zariskovali a toto bola po roku a pol pre nás jediná veľká súťaž na slovenskom území. Verím, že si to užili pretekári a fanúšikovia krasokorčuľovania aspoň prostredníctvom youtube prenosov. Teší ma, že košický lokálny organizačný tím zvládol všetko na jednotku a ohlasy boli veľmi pozitívne,“ dodal prezident Slovenského zväzu krasokorčuľovania Jozef Beständig.