Čo nesmie chýbať na štedrovečernom stole?
Národnostná menšina Rusínov na Slovenku je pokladaná za unikát našej krajiny. Používajú iné písmo než latinské, a to cyriliku. Rusínske obyvateľstvo si zachovalo v liturgických textoch aj prvky staroslovienskeho jazyka. Zaujímavosťou je, že si ako grécki katolíci až do 20. storočia zachovali zvyk oslavovať Vianoce podľa starého, Juliánskeho kalendára, teda o trinásť dní neskôr. Vianoce takto slávia aj pravoslávni Rusíni. „Nie je to také všeobecné, ako to bolo niekedy, pretože mnohí Rusíni, ktorí žijú hlavne v mestách, tak oni oslavujú sviatky 24. decembra, vtedy pre nich začínajú Vianoce a potom po Novom roku ich slávia opakovane,“ uviedla riaditeľka Múzea Rusínskej kultúry v Prešove Ľuba Kráľová. V Prešovskom kraji slávia Štedrý večer 6. januára už len tri posledné gréckokatolícke obce, a to Jalová, Strihovce a Šmigovec v sninskom okrese. Z farností a obcí v Košickej eparchii sa už Juliánskym kalendárom neriadi žiadna.
Zvyky a tradície
Vedeli ste, prečo ľudia na dedinách dávajú slamu pod stôl? „Slama je tam preto, lebo Ježiško sa narodil na slame. Je to znak toho, že prišiel ku nám Kristus. U nás doma, čo bolo zvláštne, tak moja mama robila veľmi dobrý boršč. My sme nejedávali kapustnicu, ale keď sme sa vydali obidve sestry, tak prišli Slováci k nám do rodiny, potom sme vždy jedávali kapustnicu, ale vždy bol chlieb. Nemali sme oblátky, ale chlieb, takže na začiatku vždy cesnak, med. Štedrovečernú večeru sme začínali s tým. Moja mama nás vždy pokrstila na čele medom, teda namočila si ukazovák do medu a pokrstila nás, aby sa všetko zlé od nás odvracalo,“ vysvetlila Kráľová s tým, že kapor a šalát nikdy na ich štedrovečernom stole nesmeli chýbať: „My sme napríklad nerobievali mačanku. U nás sa nerobí mačanka, ja som sa to až tu v Prešove naučila variť. Keď sme boli na dedine, tak 6. januára vždy chodievali koledníci. To sú chlapi, ktorí chodievali vinšovať od domu k domu po celej dedine tým, že spievali koledy.“
Bola to ako keby taká zinscenovaná hra, kde účinkoval napríklad aj čert a na dedine ich volali Betlehemci. „Koledovanie po obci znamená aj to, že rodina príjme aj cudzieho človeka do svojho domu. My netrávime Vianoce v tom úzkom kruhu, ale sme otvorení všetkým známym, príbuzným, dobrým ľuďom, ktorí môžu vstúpiť do nášho príbytku. Čert, samozrejme, znamená, že tu je vždy dobro a zlo oproti sebe a keby nebolo zla, tak by sme nevedeli, čo je dobro,“ povedala Kráľová.
O Rusínoch sa hovorí, že štedrovečerný stôl majú skutočne štedrý. Okrem už spomenutých vecí u nich nechýba fazuľová polievka. „Hustá fazuľa sa zalieva iba vodou, nič sa tam mastné alebo mäso nedáva. Mnohí Rusíni dodržiavajú, že aj kapustnicu, aj fazuľovú polievku alebo aj mačanku varia vždy bez mäsa. Štedrý večer je ešte pôstny deň a až potom na druhý deň sa môže jesť aj mäso,“ dodala Kráľová. V mnohých rodinách sa zvyknú robiť napríklad aj pirohy a neodmysliteľnou súčasťou sú bobaľky s makom.
Autorka: SIMONA MARINIČOVÁ