Ľudia sa zomkli v pomoci odídencom.
Presne pred rokom sa Ukrajina zobudila do krvavého rána. Rusko vtedy totiž na svojho dlhoročného suseda spustilo frontálny útok. Takmer 200-tisíc vojakov sa dovtedy nachádzalo na hraniciach a ich prítomnosť bola označovaná za cvičenie. Následne však vstúpili na Ukrajinu a ich cieľom bolo získať kontrolu nad čo najväčším územím.
„Operácia Kyjev nevyšla, čiže koncom marca museli Rusi uznať, že Kyjev jednoducho neobsadia, a to bolo kľúčové preto, aby Ukrajina vojnu prežila ako štát, mohla fungovať ďalej a brániť sa, pretože pokiaľ by Rusom vyšlo obsadenie mesta, zajali by vládu prezidenta Zelenského, inštalovali by tam nejakú lojálnu vládu, tak by de facto vojna bola vybavená,“ uviedol pre Rádio Košice analytik pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Síce Rusi mali viac kusov bojovej techniky, partizánsky štýl boja prinášal Ukrajincom svoje ovocie. Duleba pripomenul, že od marca do júna sa uskutočnili mierové rokovania:
„Zhrnieme hlavné body: Ukrajina sa vzdáva členstva v NATO, to znamená, že sa nebude o to usilovať. Ukrajina súhlasí s tým, že na jej území vznikne medzinárodný režim monitoringu zbraní. Boli ochotní sa baviť o právach rusko-jazyčných menšín, legislatíva, ktorá ich upravuje, pokiaľ majú nejaké výhrady, 12 rokov moratórium na riešenie štatútu Donbasu a Krymu, 12 rokov sa zdržíme požitia vojenskej sily, vy aj my. Vy sa sťahujete na pozíciu 23. februára.“
Pokusy o mier však boli neúspešné a cez leto sa podarilo Ukrajincom svojich protivníkov oklamať. Rusi v domnienke, že sa chystá útok na Cherson, presunuli významnú časť armády. Ofenzíva sa však napokon uskutočnila v Charkovskej oblasti.
„Rusi tam mali iba jednu líniu obrany, oni ju prerazili. Za štyri dni oslobodili 3000 kilometrov štvorcových. Ruský postup Severodoneck – Lysyčansk za tri mesiace to bolo asi 40 kilometrov štvorcových. Ukrajinci za štyri dni 3000 kilometrov štvorcových. To bolo veľké vojenské víťazstvo. No a nasledovalo ďalšie veľké ukrajinské víťazstvo, keď prinútili Rusov odstúpiť od Chersonu v polovici novembra,“ povedal Duleba.
Od konca minulého roka sa vojnový front výrazne nezmenil. Duleba skonštatoval, že Ukrajinci momentálne doplácajú na dlhé rozhodovanie západu:
„Keďže rozhodnutie o dávkach ťažkej bojovej techniky od západných partnerov bolo robené pomerne neskoro, tak prvé dodávky prídu až niekedy koncom marca až v apríli, keď Ukrajinci plánujú, že prejdú do protiofenzívy. Sme v situácii, keď február, marec Rusi majú príležitosť dosiahnuť svoje ciele. Potom môžeme s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predpokladať, že Ukrajinci pôjdu do protiofenzívy.“
Podľa Dulebu v lete dôjde ku kulminácii bojov a následne k ich utlmeniu, pričom cieľ Ukrajincov je momentálne jasný:
„Cieľom je vytlačiť Rusov z územia Ukrajiny z medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991.“
Predvídať ďalší priebeh je podľa Dulebu náročné a výsledok môže ovplyvniť viacero faktorov.
Vojna na Ukrajine priniesla viac ľudskosti
„Keď ma o 5.00 hod. 24.2.2022 kontaktovali, že „Napadli nás,“ nechcel som tomu veriť. 25.2. sme iniciovali v Košiciach vznik SOS Ukrajina 2022. 27.2., to bola nedeľa, sme odviedli prvý humanitárny konvoj,“ spomína si na prvé chvíle vojny na Ukrajine poradca predsedu vlády pre cezhraničnú spoluprácu Eduard Buraš, ktorý v rozhovore pre Rádio Košice uviedol, že Rusi si podľa neho v to ráno mysleli, že dobyjú Kyjev hneď, už to však trvá 365 dní:
„Podľa informácií, ktoré mám z minulého týždňa, je milión metrov štvorcových zeme, budov, ktoré sú zničené. Jeden milión. Nehovoriac o obetiach, nehovoriac o tom, že máte Ukrajincov, ktorí sú za hranicami Ukrajiny. Ak mala Ukrajina 44 miliónov obyvateľov do vojny, tak teraz ich má o 10 miliónov menej. Niektorí sa vracajú, niektorí sa nemajú kam vrátiť.“
Krutosť vojny však podľa Buraša pociťuje nielen Ukrajina, ale celý svet. Môžeme to vidieť na cenách energií a tiež strachu z toho, že už nebude môcť vyvážať obilie. Svetlo na konci tunela ale nevidí, keďže nikto nevie povedať, kedy to skončí:
„Jedni povedali, že to bude skoro. Druhí povedali, že to bude trvať roky. To znamená, že je ťažko predpovedať. Nič sa nezlepšilo. Zlepšila sa pomoc jednotlivých krajín. Nehovorím teraz o vojenskej technike, ani nehovorím o zbraniach. Ja hovorím o ľudskom prístupe, ktorý je a ktorý je veľmi dôležitý. A treba si uvedomovať, že kto koho napadol, kto je obeť a kto najviac trpí.“
Ukrajina je v súčasnosti najviac zamínovanou krajinou a odmínovať ju potrvá niekoľko desiatok rokov. Tesne po vypuknutí konfliktu vznikol chaos aj na Slovensku. Koordinácia pomoci bola nedostatočná a funkciu štátu suplovali samosprávy. Na upokojenie situácie vtedy zavítal do metropoly východu predseda vlády Eduard Heger:
„Robíme to za pochodu, je to pravda. Toto je náš štát. Zoznámte sa, prosím, s naším štátom v plnej nahote. Všetko to trvá dlho, jasne. Verím tomu, že každým dňom sa to zlepšuje a zlepšuje sa to práve tými ľuďmi, ktorí do toho dávajú život, ja som za to nesmierne vďačný a ja na to pamätám. Ja som vďačný, že do toho dávate čas. Na tieto veci sú peniaze a my chceme, aby tieto veci boli pokryté, preto schvaľujeme rôznu legislatívu. Áno, niekedy aj tá legislatíva trvá dlhšie, lebo sa potrebujeme dohodnúť. Nechceme zasa urobiť niečo, čo nebude správne.“
Nakoniec sa však situácia zlepšila a niektorí odídenci v metropole východu ostali doteraz. Viktoryia Bondarenko je Ukrajinka, ktorá v Košiciach žije už päť rokov. O situácii v rodnej krajine sa dozvedela od svojej známej zo Slovenska:
„Zobudila ma SMS a píše: „Je mi veľmi ľúto, keď niečo budeš potrebovať, som pri tebe.“ A ja hovorím: „Nie, všetko je v poriadku, to bude okej, zvládneme to.“ A potom som si pozrela správy. Videla som, ako môj rodný Charkov bombardovali, vedela som, že tam spí moja mamka, moje sestry. Zobudila som manžela a hovorím mu: „Vojna prišla.“
Po roku sa stále necítia bezpečne. Jej blízki sa na Slovensko dostali až po nejakom čase:
„Ten stres, ja neviem, kedy ma opustí. Moji rodičia bývali dosť dlho v pivnici, môj otec je stále tam, kamaráti odchádzali s deťmi, keď im bombardovali domy, a to, čo sa deje teraz, to tiež pokračuje. Je to taká ťažko pochopiteľná vec, Ukrajina to musí zvládnuť zastaviť, lebo inak, aká je cesta?“
Autor: RÁDIO KOŠICE