Očakáva sa zmrazenie bojov.
„Pre mňa to bol obyčajný štvrtok. Chystala som sa do práce a už som bola pripravená vyraziť, ale intuícia mi hovorila, aby som si pozrela pracovný email. Videla som, že nám riaditeľ napísal, že nikto dnes nemusí ísť do práce. Potom prišiel otec a hovorí, že sa začala vojna. Pýtam sa ho: „S kým?“ A on: „No s Ruskom.“
Takto si na 24. február 2022 spomína Ukrajinka Svetlana Omelchuk, ktorá desať dní po vypuknutí vojny prišla na Slovensko, aby sa zachránila a teraz študuje na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach:
„Cesta trvala 18 hodín a sedeli sme v aute, ktoré nemalo okná ani kúrenie. Sedeli sme na svojich kufroch. Tých 18 hodín plynulo veľmi, veľmi pomaly a počítali sme každú minútu. Zastavili nás asi 15-krát, aby si skontrolovali doklady a či je všetko v poriadku. Pamätám si, že bol s nami jeden chlap. Ale asi mal nejaký doklad alebo žiadosť, že môže odísť. Neviem.“
Svetlana žila priamo v Kyjeve a v deň vpádu ruských vojsk počula len rakety a protivzdušnú obranu. Dnes je však hlavné mesto Ukrajiny poznačené bojmi. Aj napriek tomu pokračuje život u našich východných susedov do takej miery, ako sa dá. Svetlanina rodina ostala na Ukrajine a ona sama už krajinu odvtedy niekoľkokrát navštívila:
„Vždy, keď prichádzam domov, vidím, že ľudia sú viac nešťastní a unavení. Museli sa prispôsobiť a mať flexibilné vedomie, aby dokázali pokračovať a žiť v našej realite. Každý chlap, ktorý má viac ako 25 rokov, má vojenský lístok a keď bude potrebné, môžu ich zavolať. Ale v mojej rodine sú štyria lekári a keď bude situácia ešte horšia, budú brať ako prvých práve lekárov.“
Stále veria v ukončenie vojny. No podľa Svetlany sa obávajú, že napokon povolajú všetkých chlapov do armády a prídu nielen o životy, ale aj celé územie:
„Každému Ukrajincovi, ktorý zostal na Ukrajine alebo emigroval, je ťažko. Nikto nečakal, že v našom súčasnom svete vypukne vojna a ja nikomu neprajem, aby to zažil. Ale musíme sa snažiť byť šťastní a žiť obyčajný život.“
Na konci tretieho roka vojny na Ukrajine je však výsledok zatiaľ nejasný a nedá sa ani predpokladať, ako dopadne. Analytik Alexander Duleba priblížil situáciu na fronte:
„Z vojenského hľadiska je to skôr patová situácia. Rusom sa nepodaril nejaký blitzkrieg, neporazili Ukrajinu ani za tri dni, ani za tri roky. To je realita. Na strane druhej, obsadili ďalšie územia ešte k tomu, čo okupovali v roku 2014 – Krym a Donbas. Spolu od roku 2014 Rusi okupujú 20 percent ukrajinského územia. Ukrajincom sa podarili veľké víťazstvá – vyhnali Rusov od Kyjeva a zo severnej oblasti východnej Ukrajiny.“
Rusi za uplynulý rok evidujú úspech v dobytí Avdijivky a Vuhledaru. Za jeden rok postúpili za cenu veľkých strát na životoch aj technike o 56 kilometrov. Do Kyjeva takýmto štýlom prídu podľa Dulebu o 10 rokov:
„Cieľom Ruska bolo zničiť Ukrajinu. Tá chcela vytlačiť Rusko zo svojho územia. Ani jednému, ani druhému sa toto nedarí pomocou vojenských prostriedkov. Po troch rokoch vojny je badať veľké vyčerpanie na jednej, aj na druhej strane. Rusko takisto platí za vojnu veľkú cenu z hľadiska dosť dramatického zhoršovania sa ekonomických ukazovateľov a Rusku tak hrozí ekonomická kríza.“
Vývoj vojny u našich východných susedov teraz výrazne ovplyvňuje zmena na prezidentskej stoličke v Spojených štátoch. Výpadok amerických dodávok zbraní totiž nedokáže Európa adekvátne a promptne nahradiť.
„Zrejme, čo sa dá predvídať tento rok, podľa toho, čo zaznelo na rokovaniach, ktoré prebehli na vysokej úrovni medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi a Ruskom a Spojenými štátmi, je, že je predbežná dohoda na zastavení bojov. To znamená, že sa konflikt zmrazí na frontovej línii, kde je. To je prvý krok. Uvidíme, ako skoro sa k nemu dopracujeme, ale zdá sa, že je to otázka možno ani nie mesiacov, ale týždňov. Uvidíme.“
Ďalším krokom by mal byť nátlak USA na Ukrajinu a jej vyhlásenie volieb kvôli zmene parlamentu či hlavy štátu. To však môže trvať až šesť mesiacov a pokrok vo vojne by tak nenastal skôr ako koncom tohto roka.
Autor: RÁDIO KOŠICE