V posledných dňoch sa veľa hovorilo o ostro sledovanom MMA súboji medzi Connorom McGregorom a Chabibom Nurmagomedovom, no otcom všetkých bojových športov je box. Veľmi bohatou históriou sa pritom môže chváliť aj box košický.
Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vychovával úspešných boxerov klub VSS a medzi elitné kluby v rámci celého Československa patrila košická Lokomotíva.
„V deväťdesiatych rokoch začali trápiť košický box rozličné problémy a vyvrcholilo to zánikom Lokomotívy v roku 2010. My skalní boxeri sme sa však zhodli na tom, že box v meste musí prežiť a založili sme preto nový Box Club Košice,“ rozhovoril sa predseda spomínaného klubu Pavol Janočko.
Po zániku viacerých športových hál v meste našli boxeri ideálne podmienky v klube MRM na Terase.
„Sú tam perfektné podmienky pre bojové športy a čo je pre nás podstatné, máme tam v súčasnosti jediný boxerský ring v Košiciach. Pästiarom to umožňuje kvalitnú prípravu,“ pokračuje P. Janočko, v ktorého klube trénujú muži i ženy.
„Veľký dôraz kladieme na výchovu mládeže. Tá sa zúčastňuje prvej i druhej slovenskej ligy boxu. Máme samozrejme aj mužov nad 19 rokov, ale v tomto smere sme ešte len na začiatku cesty.“
Medzi úspešných reprezentantov klubu patrí aj 25-ročný syn pána Janočka Kamil, ktorý sa venuje boxu od svojich štrnástich rokov.
„K bojovým športom som bol otcom vedený od malička, no nejako mi to nevoňalo a nevedel som sa prinútiť k tréningom. Zlom nastal, keď som prišiel na novú školu a hneď prvý deň ma zbil jeden vodnopólista. Povedal som si teda – idem ja na box a potom ti ukážem,“ rozosmial sa Kamil. „Napokon som mu neurobil nič, ale do dnes mu ďakujem za to, že ma takýmto spôsobom dostal do boxerského ringu.“
Aj takto teda môžu vyzerať boxerské začiatky. Kamil sa stal medzitým renomovaným boxerom, ktorý sa môže pochváliť viacerými peknými výsledkami. Na turnaji olympijských nádejí obsadil druhú priečku a v kategórii do 70 kilogramov vybojoval titul majstra Slovenska.
„Celkovo sa nám už podarilo vychovať viacerých slušných borcov,“ hovorí s hrdosťou v hlase predseda klubu Pavol Janočko. „Pred dvomi rokmi sme získali dva tituly vicemajstrov Slovenska, vlani sa stal v Galante vicemajstrom Slovenska Roman Gábor a tento rok sa dvaja naši chlapci dopracovali do finále žiackych majstrovstiev Slovenska.“
V košickom klube sa sústredia v prvom rade na mládež a keďže je box klasickým olympijským športom, najväčším úspechom by bolo vychovanie športovca, ktorý by to raz dotiahol až pod päť olympijských kruhov. Predseda klubu však upozorňuje na fakt, že v našich podmienkach ide o priam syzifovskú úlohu.
„Olympijská kvalifikácia je krutá a konkurencia je veľmi tvrdá. Tón udávajú borci z Ruska, Ukrajiny a iných postsovietských krajín. Majú jednoducho obrovskú základňu. Aj na Slovensku je potrebná snaha, ale stále nám chýba malý krôčik a olympiáda tak ostáva snom,“ konštatuje P. Janočko. Podľa jeho syna Kamila si musíme uvedomiť, že naši boxeri pracujú v skromných podmienkach. V Košiciach máme jediný boxerský ring a citeľné je aj podfinancovanie tohto športu.
„Pokiaľ nebudeme mať financie na rozvoj a zastrešenie športovej prípravy, tak to bude ťažké. Aj motyka však môže vystreliť,“ usmieva sa Kamil. „Faktom je, že mládeži sa trénuje ťažko, pretože tu chýbajú aj vzory. My si teraz potrebujeme vybudovať základňu skúsených borcov, ktorí raz pôjdu príkladom novej generácii.“
Bolo by zrejme utópiou namýšľať si, že z takýchto skromných podmienok vzíde do sveta boxer formátu bratov Kličkovcov, či Anthonyho Joshuu. Aj našinec sa však môže dostať do priameho kontaktu s takýmito hviezdami.
„V Košiciach máme napríklad Mareka Ondu, ktorý s ním trénoval a diváci ho mohli sledovať napríklad počas večerov East Pro Fight. Aj on sa dal cestou pomoci mladým, trénuje a uvidíme ako mu to pôjde. Všetci mu držíme palce.“
Boxeri formátu Mareka Ondu už predstavujú špičkových športovcov. Potužený alkoholom sa môže cítiť na diskotéke ako hrdina hocikto, no v súťažnom ringu by mu podľa Pavla Janočka spadol hrebienok veľmi rýchlo.
„Ak by bol fyzicky a pohybovo zdatný, tak by som mu dal šancu ustáť jedno kolo. Potom by už určite nemohol stačiť na trénovaného boxera. Ono sa to nezdá, ale obstáť pár kôl v ringu, tak to chce poriadny kus prípravy. Je to veľmi náročné na kondíciu, ale aj psychiku a pohyb,“ upozorňuje skúsený tréner.
S poctivou prípravou sa však dá dosiahnuť veľa. Ukazuje to aj história slovenského boxu, ktorá sa môže popýšiť napríklad olympijským víťazom z roku 1952 Jánom Zacharom. Iste, v tomto prípade ide o úspech poriadne zaprášený a pán Zachara oslávil v auguste 90. narodeniny. To však neznamená, že by sa nedal vypiplať boxerský talent aj dnes.
„V prvom rade sa netreba hanbiť a nenechať sa odradiť po prvom tréningu. Začiatky sú vždy ťažké, ale ak vydržíte vo svojom úsilí, tak výsledky určite prídu,“ prízvukuje Kamil Janočko, podľa ktorého je ideálne začať trénovať vo veku okolo trinásť rokov. Mnohí rodičia sa však v tejto súvislosti pýtajú, či nejde o šport nebezpečný a nakoľko môžu deťom ublížiť údery mieriace do hlavy.
„Iste, box je kontaktný šport, ku ktorému patria údery. Mládež však boxuje v prilbách a je tam aj rozhodca, ktorý dohliada na striktné dodržiavanie pravidiel,“ zdôrazňuje Pavol Janočko, ktorého dopĺňa jeho syn Kamil. „Našich borcov učíme boxovať, tak, aby údery rozdávali, ale zároveň ich nedostávali. Naozaj sa toho netreba báť.“
Box je ideálnym športom pre deti s prebytkom energie. Skúsení tréneri pritom garantujú, že v ringu sa z malých bojovníkov nestanú školskí či pouliční bitkári. Práve naopak.
„Ja sám som baranček. Ale viete, ako to chodí. Niekedy len ticho stojíte v rohu na diskotéke a aj tak sa nájde niekto, kto pocíti potrebu buchnúť si do vás,“ smeje sa Kamil Janočko. „Musím však upozorniť, že my všetkých našich pretekárov učíme využívať silu správnym spôsobom. V ringu a nie na ulici. Vybijeme sa na tréningu a to nám stačí. Učíme sa ovládať svoje emócie a chlapcom stále hovorím, aby nerobili problémy, nechválili sa tým, že sú boxeri. Skromne a s pokorou.“
Najdôležitejšou partiou tela boxera totiž podľa Kamila nie sú päste, ale mozgové závity. „Raz mi jeden pán povedal – poznal som veľa sprostých ľudí, ale nikto z nich neboxoval. Box je šerm rukami, hlava pri ňom musí pracovať ako pri šachu. Nie je to bezhlavé metanie rukami. Je o tom, ako prefíkane zaútočiť na súpera bez toho, aby som sám inkasoval. Je to o taktike a šikovnosti.“
Ďalším dôležitým aspektom je kondícia. Úspešný boxer musí byť v prvom rade špičkovým atlétom.
„Keď vám dôjde para a nemáte silu ani na zodvihnutie rúk, tak nemáte šancu. Ak nemáte silu udrieť, tak už iba dostávate ako boxerské vreco. Príprava teda nie je o pár tréningoch. Trvá minimálne rok, rok a pol a až potom môžete ísť do ringu s tým, že tam môžete obstáť,“ zdôrazňuje Kamil Janočko.
Náročnosť boxerskej prípravy sa bohužiaľ neodráža v odmenách, ktoré prichádzajú pre víťazov. Tí najlepší na svete sa síce radia medzi najbohatších športovcov planéty, no slovenskí boxeri môžu o miliónových prémiách iba snívať.
„Na kávu si zarobíme, ale nie sú to také sumy ako v zahraničí. Vidíte, koľko zarábajú v Amerike borci formátu Mayweather a podobne. To sú už nenormálne peniaze.“
Aj preto viacerí úspešní boxeri prechádzajú do prostredia MMA, kde si môžu v rámci rôznych galavečerov zarobiť aspoň pár stoviek eur. Podľa Kamila Janočka však aj v takýchto zápasoch čerpajú v prvom rade zo svojich boxerských základov.
„Základom každého bojového športu sú ruky. Či už ide o kickbox, alebo MMA, bez rúk to nejde. Časom to všetci pochopia a potom sa neraz vracajú k nám. A tam nastupuje užitočná spolupráca medzi klubmi,“ hovorí Kamil Janočko a aj podľa predsedu košického Box Klubu Pavla Janočka si box aj napriek silnému nástupu MMA a kickboxu udržiava stále pozíciu kráľa bojových športov a svedčí o tom popularita zápasov bratov Kličkovcov, Floyda Mayweathera, Antonyho Joshuu či Mannyho Pacquaia.
„Väčšina zápasov v MMA trvá veľmi krátko a borci tam toho veľa neukážu. V boxe je to krásny súboj chlapov na päste a trvá niekoľko kôl. Aj preto ľudia stále milujú tento krásny olympijský šport a nás môže iba tešiť, že ho v posledných rokoch parádne propagujú boxeri formátu Klička a Joshuu,“ dodáva Pavol Janočko.
Ostáva teda veriť, že aj vďaka poctivej práci ľudí z košického Box Clubu sa raz budeme môcť pochváliť podobne zvučným menom, ktoré jedného dňa prenikne až do najväčších svetových ringov.
Autor: KOŠICE ONLINE