Ani chladné a nepríjemne veterné počasie neodradilo priaznivcov otužovania od štedrovečerného výstupu na chatu Hrešná. Zo záhradkárskej oblasti Vitalina absolvovali pod vedením otcov myšlienky – bratov Erika a Miloša Ľochovcov - štvorkilometrový pochod iba v topánkach, trenírkach a čiapkach.
„Tento rok sme takto šliapali už piatykrát, pričom početnosť výrazne stúpla. Až doposiaľ sme to brali ako rodinnú akciu, no kamaráti sa pýtali, či by sa nemohli pridať. Vytvoril som teda pozývací plagátik a pod heslom „s holým pupkom na Hrešnú“ sa nás teraz vybralo hore na chatu až devätnásť. Niektorí sa ešte nevyzliekli, ale získali skúsenosť a o rok už zložia bundu či mikinu. Postupne z nich otužilcov urobíme,“ pousmial sa hádzanár Erik Ľoch. Na čele pochodu mu robila spoločnosť aj fenka nemeckého ovčiaka. „Ajka je našou každoročnou spoločníčkou a zvláda to asi najlepšie s nás. Na rozdiel od bernardína na krku nenosí súdok s rumom, ale aspoň nám udáva dobré tempo.“
Na rozdiel od minulého roka tentoraz otužilcom nevŕzgal pod nohami sneh, no slávny VKV nesklamal a vietor bol vskutku poriadne nepríjemný. Svoje o tom určite vedia aj ľudia, ktorým viali vo vetre tašky z poslednými predvianočnými nákupmi.
„Keď som vychádzal z bloku do auta, tak ma okamžite ošľahal vietor. Cítiť ho veru bolo poriadne a to hlavne na otvorených lúkach. Pocitovú teplotu znižoval veľmi rýchlo a mráz v prstoch budem cítiť ešte dlho,“ podotkol Erik, podľa ktorého bol tento ročník druhý najmrazivejší po vlaňajšom extréme.
Pre 25-ročného Dušana Mikloša išlo o prvý takýto otužilecký výstup v živote. „S Erikom a Milošom sa poznáme roky a vedel som teda o tejto ich akcii. Tento rok som sa k nimi pridal a bol to výborný event. Aj keď poviem pravdu, že ráno mi nebolo všetko jedno. Ten vietor dul poriadne, ale dali sme sa na to a bol to skvelý zážitok. Teraz to už hodnotím 10 z 10. Najhoršie boli samozrejme úseky na otvorených pláňach, kde nás bičoval silný nárazový vietor. Všetko sa však dá prekonať.“
Po príchode do chaty nenastalo okamžité obliekanie a sŕkanie horúceho čaju. Práve naopak – oblečenie by spôsobilo uzavretie zimy v tele a otužilci si teda počkali na vyrovnanie s okolitou teplotou s krígľami studeného piva v rukách.
„Zohrievali sme sa ako praví východniari – teda s pivkom a boli tam aj nejaké domáce špecialitky,“ pousmial sa Dušan, ktorý si plánuje takúto skúsenosť zopakovať aj o rok. „Verím, že o rok to bude aj so snehom. Každopádne, podobný pochod na Štedrý deň môžem odporučiť každému. Kapustnica so šalátom potom chutia určite oveľa lepšie.“
Aj podľa Erika predstavuje vymrznutie ideálny štart slávnostného dňa. „Na chate stretnete vždy veľa priateľsky naladených ľudí a po návrate domov si dáme najprv našu tradičnú fazuľu na kyslo a večer si potom pochutnáme na klasickom štedrovečernom menu.“
Chatu Hrešná si 24. decembra vybralo za svoj cieľ aj viacero ďalších partií a v jej útrobách to okolo poludnia vyzeralo ako v úli.
„Vyzerá to tak, že budú musieť pristavať. Chata praskala vo švíkoch a potešilo ma, že tu bolo aj veľa rodín s deťmi. Je fajn vyjsť si takto do prírode aj v takýto deň. O rok sa tu zídeme opäť a ak sa k nám chce niekto pridať, tak ho týmto vopred pozývam,“ uzavrel ešte stále uzimeným hlasom Erik Ľoch.