Kráľovská hra šach má viac ako tisícročnú tradíciu a aj napriek tomu stále dokáže zaujať milióny ľudí po celom svete.
Súboj bielych a čiernych figúrok na čiernobielej šachovnici sa s menšími obmenami opakuje už viac ako tisíc rokov a má fanúšikov po celom svete. Šach učaroval mnohým a hrá sa na rôznych úrovniach, od profesionálnych turnajov a majstrovstiev sveta až po priateľské partie v podniku. Ak si radi sadnete k partii šachu a chcete spoznať ďalších nadšencov, môžete ich nájsť v Prvom košickom šachovom klube.
„Prvý košický šachový klub funguje v Košiciach už asi 20 rokov. Je to jeden z najstarších šachových klubov v Košiciach. Klub sa venuje voľnému hraniu našich členov, no takisto tréningom s profesionálnym trénerom. Zúčastňujeme sa aj štandardných šachových ligových súťaží. Snažíme sa pracovať s mládežou a propagovať šach ako hru. Máme aj viacero zahraničných členov a dávame aj priestor študentom, ktorí tu prichádzajú z iných krajín a môžu si u nás zahrať,“ predstavil nám klub predseda šachového klubu Igor Holéczy.
Stretávajú sa raz za týždeň na voľnom hraní alebo tréningu. Takisto organizujú turnaje, na ktorých sa zúčastňuje okolo päťdesiat hráčov z celého Slovenska aj zahraničia. „Organizujeme dva turnaje do roka, ktoré za sebou už majú niekoľko ročníkov. Popritom sa snažíme robiť aj iné akcie, ktoré vedú k propagovaniu šachu. V lete sme organizovali napríklad šachový turnaj v jednom z košických obchodných centier,“ predstavil aktivity klubu Holéczy.
Šachový tréning pripomína tréning v akomkoľvek inom športe. Je na ňom prítomný tréner, ktorý nastolí tému na daný tréning. Napríklad útok, obranu, alebo otvorenie. Na šachovnicu postaví nejakú pozíciu a snaží sa vysvetliť princípy, ktoré sú vlastné pre konkrétnu pozíciu. „Snaží sa nás viesť k tomu, aby sme sami nachádzali vlastné riešenie, alebo nás k nemu navedie a vysvetlí nám ako túto situáciu uplatniť v šachovej praxi. Čiže ide o odovzdávanie trénerových poznatkov a skúseností,“ priblížil aspekty šachového tréningu predseda klubu.
Slovensko v šachu nijak výnimočne nevyniká, keď ho porovnáme s ostatnými európskymi krajinami ale aj naša krajina mala obrovské šachové talenty. Jedným zo slovenských rodákov je Richard Retti, ktorý patril počas svojho života k svetovej šachovej špičke. Zo súčasných hráčov je známy Ľubomír Vtáčnik, ktorý dlhodobo patril medzi najlepších sto hráčov. Momentálne je najlepší slovenský šachista Ján Markoš ale nejaký mimoriadny talent na Slovensku momentálne chýba.
Čo sa týka dorastu, aj v Košiciach máme talenty, ale podľa Holéczyho sa to málokedy pretaví do kariéry dospelého šachistu. „Je to aj preto, že v okolitých krajinách, napríklad v Poľsku, Maďarsku či Poľsku je šach oveľa populárnejší. Šach je obľúbený v krajinách bývalej Juhoslávie a takisto v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a v samotnom Rusku. No popularita šachu rastie aj v západnej Európe, súčasný šachový majster je po dlhej dominancii sovietskej školy momentálne z Nórska,“ dodal.
Pri otázke, či „je šach športom“ sa predseda len pousmial a aj ostatní členovia klubu na sebe nechali badať pobavenie. „Čiastočne to je na každého osobnom názore, je veľa faktorov, na základe ktorých by sme to mohli priradiť k akémukoľvek športu. Je to intelektuálna súťaž v schopnostiach jednotlivca, so šachom sú spájané tréningy, miera talentu, miera obetavosti, miera odhodlania, čiže veľa atribútov je porovnateľných so športom. Ak chcete hrať špičkovo šach, musíte byť aj fyzicky pripravený, najmä pri dlhších turnajoch. Ale nie je to fyzická súťaž, ide o zápolenie intelektom. Šach sa napríklad dlhodobo snaží dostať na olympiádu, no zatiaľ neúspešne.“
To, že by dieťa, ktoré chceme prihlásiť na šach malo excelovať v matematike je podľa šachistov mýtus. Talent na šach je špecifický talent, ktorý sa nespája so žiadnym iným talentom. Známe sú príklady, keď boli vrcholoví šachisti zároveň skvelí hudobníci alebo matematici, no vo všeobecnosti neplatí, že každý matematik bude určite dobrý šachista. Dieťa, ktoré chce rodič prihlásiť na šach, by malo mať hlavne záujem o nejakú intelektuálnu súťaž.
Mladá šachistka Ucekajová: Prestať so šachom bolo zlé rozhodnutie
Jednou z úspešných junioriek na slovenskej šachovej scéne je Veronika Ucekajová. Šach ju naučil hrať otec, keď bola ešte v škôlke.
Ako dlho sa venujete šachu a aké úspechy sa vám počas vašej kariéry podarilo dosiahnuť?
Šachu sa venujem od malička, súťažne tak od ôsmich rokov. Dvakrát sa mi podarilo vyhrať majstrovstvá Slovenska v šachu mládeže. Keď som bola malá, otec ma začal učiť hrávať šach ešte keď som chodila do škôlky a od ôsmich rokov som hrala aktívne. Následne som prestala na dva roky hrať šach, ale vrátila som sa k tejto záľube a došla som k záveru, že prestať so šachom bolo zlé rozhodnutie.
Čo vás na šachu najviac baví?
Samozrejme ma na šachu najviac baví vyhrávať. Ale cením si priateľov, ktorých som získala vďaka šachu, no samotný šach je nevyčerpateľná hra vďaka všetkým možnostiam, ktorými sa môže uberať.
Na čo myslíte počas zápasu?
Na 90 percent sa zaoberám partiou, no niekedy sa moja myseľ zatúla a začnem rozmýšľať nad niečím iným, vtedy viem, že je zle a musím sa vrátiť k počítaniu variantov.
Ako vyzerá vaša momentálna šachová príprava?
Chodím raz týždenne na pravidelné šachové tréningy s trénerom. Doma sa takisto zaoberám teóriou šachu a analyzujem pozície figúrok a riešim diagramy – to sú šachové hlavolamy, ktoré umožňujú hráčovi v zápase rýchlejšie spočítať ťahy v určitej situácii. Počas sezóny sa venujem ligovému hraniu a v lete sa zúčastňujem šachových súťaží.
Autor: MARTIN MAJDÁK