Cieľom je zlepšiť ich hospodársku a sociálnu situáciu.
Vláda na svojom dnešnom výjazdovom rokovaní v Borši vyčlenila vyše dva milióny eur na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie v okresoch Trebišov a Rožňava. Viac ako 1,5 milióna eur poputuje na konkrétne projekty samospráv v oboch okresoch. Kabinet vyčlenil peniaze aj na väčšie projekty. Borša získala 110-tisíc eur na rekonštrukciu a dobudovanie cesty, ktorá vedie ku kaštieľu Františka II. Rákociho. Rožňava dostane 50-tisíc eur na vybudovanie prístupovej cesty do priemyselnej zóny, prístupovej komunikácie z hlavnej cesty do okresného mesta a dofinancovanie rekonštrukcie zimného štadióna.
Trebišov vďaka vláde investuje 50-tisíc eur do opravy chodníkov a odstavných plôch a nasvietenia Mariánskeho námestia. Dobšiná získala 35-tisíc eur na rekonštrukciu chodníkov. Čierna nad Tisou za rovnakú sumu opraví sídlo budovy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Kráľovský Chlmec za zhodnú čiastku doplní a aktualizuje projektovú dokumentáciu k revitalizácii okolia hradu Csonkavár. Sečovská samospráva použije 45-tisíc eur na dokumentáciu k projektu mestského kultúrneho domu.
Kabinet sumou 80-tisíc eur podporil Múzeum arcidiecézy kardinála Jozefa Tomka v Košiciach. Tiež vyčlenil 40-tisíc eur na vybudovanie nového výťahu v stacionári. Zemplínska oblastná organizácia cestovného ruchu dostane 15-tisíc eur a občianske združenie Tokaj Regnum Malá Tŕňa získalo 10-tisíc eur na podporu Dňa otvorených dverí vinárskych pivníc.
Rezort kultúry dostal úlohu prijať opatrenia na zásadné urýchlenie rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky hradu Krásna Hôrka a ukončiť jeho opravu a dostavbu a tiež revitalizáciu parku kaštieľa Betliar do konca roka 2027. Premiér Robert Fico zdôraznil, že túto úlohu iniciatívne navrhlo ministerstvo kultúry:
„Do 30. júna má predložiť ministerstvo kultúry písomnú správu o stave obnovy a takúto správu bude predkladať následne v polročnej periodicite.“
Minister dopravy Jozef Ráž má do konca roka 2026 zabezpečiť opravu cesty v úseku Bohúňovo – Plešivec a tiež medzi Rožňavou a Lipovníkom. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč má do konca roka 2025 preskúmať možnosti schémy štátnej pomoci na kompenzáciu škôd spôsobených zlatým žltnutím viniča a ošetreniami proti vektoru Scaphoideus titanus v súvislosti s vyhlásením karantény v postihnutých oblastiach.
Šéf rezortu cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak sa má venovať možnostiam podpory cestovného ruchu na Gemeri, financovania rekonštrukcie kúpaliska v Rožňave či vybudovania plavárne v Kráľovskom Chlmci. Do konca tohto roka má preskúmať možnosti financovania sánkarskej dráhy v Helcmanovciach. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie má spolu s rezortom školstva hľadať možnosti financovania projektovej dokumentácie a výstavby novej základnej školy v Richnave. Šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok má preveriť možnosti zriadenia klientskych centier v okresoch Trebišov a Rožňava.
V Košiciach, Martine a vo Zvolene pribudnú multifunkčné atletické haly, ktoré budú spĺňať kritériá na prípravu reprezentácie. Vláda na ich vybudovanie odobrila 25 miliónov eur ako príspevok pre športovú infraštruktúru národného významu.
„Pripravované projekty zabezpečia technické riešenia a športový charakter hál, ktorý umožní športové aktivity pre väčší počet športovcov a prípravu reprezentantov. Budú spĺňať štandardy medzinárodných atletických organizácií, čo umožní organizáciu medzinárodných športových podujatí alebo prípravu športových reprezentantov,“ priblížil rezort cestovného ruchu a športu.
Haly budú môcť využívať nielen reprezentační športovci, ale aj rôzne organizácie či telesne hendikepovaní športovci. Zároveň budú slúžiť aj trénerom a inštruktorom na rozvoj tréningových a metodických programov. Okrem toho poskytnú priestor pre verejnosť na rekreačné a voľnočasové aktivity.
Ministerstvo cestovného ruchu a športu sa odvolalo na programové vyhlásenie vlády, ktoré venuje osobitnú pozornosť oblasti športu a jeho podpore prostredníctvom budovania novej športovej infraštruktúry a zlepšovania podmienok na športovanie pre občanov. Z analýzy v súvislosti so Stratégiou športu do roku 2030 vyplýva, že investičný dlh na športovej infraštruktúre od roku 2004 dosiahol zhruba 450 miliónov eur.
Zdroj: TASR