Je tomu len pár týždňov, čo zodvihol František Vancák zlatú trofej v pozícii kapitána čerstvého víťaza druhej futbalovej ligy. Hráči FC VSS Košice popíjali majstrovské šampanské a tešili sa na súboje v najvyššej súťaži.
K Čermeľu sa však veľmi rýchlo prihnali čierne mračná a zainteresovaným začalo byť jasné, že majiteľ klubu Blažej Podolák márne prešľapuje v tekutých pieskoch. Vo štvrtok sa v nich definitívne utopil a slávna skratka Vernosť Sila Sláva putovala do historických kroník.
Fero, čakal si iný koniec, alebo si bol na zánik VSS pripravený?
František Vancák: Nám hráčom na značke VSS veľmi záležalo. Pre všetkých to teda bola veľmi smutná správa. Klub s takou históriou padol a je to stále neuveriteľné. My hráči sme sa snažili urobiť všetko preto, aby sa košický futbal niekam posunul a počas sezóny sme podávali dobré výkony aj bez peňazí. Bohužiaľ, nestačilo to.
Ako prebiehala komunikácia s majiteľom klubu od zisku titulu? Kedy si začal cítiť, že je vážne zle?
Prvý taký moment nastal vo chvíli, kedy prezident prvýkrát oznámil koniec klubu. Následne však prihlásil tím do prvej ligy a to bolo svetielko nádeje. Postupom času prichádzali samé zlé správy, ale stále sme verili, že klub prežije aspoň na druholigovej úrovni. Ja osobne som s prezidentom komunikoval od začiatku a mali sme rozhovor, v ktorom mi už naznačil, že bude koniec. Potom sa mu však ozvali nejakí ľudia, ktorí sľúbili peniaze. Z môjho pohľadu je ťažko povedať, či tam tie rokovania naozaj boli. V posledných týždňoch komunikácia uviazla a prezident už s nami nehovoril. Potom sme už vedeli len to, čo sa písalo v médiách. Už sa to len naťahovalo a to neveštilo nič dobré. Takýto koniec však stále bolí.
Vo VSS si ešte pred jeho koncom podal výpoveď. Koľko spoluhráčov konalo rovnako?
Myslím si, že nás bolo päť až šesť. Výpoveď dal nedávno aj Chorvát Karlo Bilič, okrem neho sa pridali mladší hráči. Veľa nás tam však so zmluvou neostalo.
Čo bude so záväzkami voči hráčom, trénerom a ostatným ľuďom, ktorí dodávali v rôznej forme služby a tovar VSS?
To je ťažká otázka. Oslovili sme právnikov, ale sami už myslíme na to najhoršie. Obávam sa, že sme to dohrali zadarmo. Pre všetkých je to ťažká situácia, ale asi sa budeme musieť zmieriť s tým, že sme prišli o väčší obnos peňazí.
Môžeš povedať, koľko ti VSS dlhuje?
Koncom mesiaca to bude siedma výplata, ktorú nemám vyplatenú.
To je naozaj dosť. Platil si si navyše ako živnostník odvody, alebo boli hráči zamestnancami?
Teraz už môžem povedať, že sme boli živnostníkmi a o to je to horšie. Nielenže sme totiž nedostávali výplaty, ale my sme v podstate v mínuse. Odvody si totiž platiť musíme a išlo to z úspor. Doslova sme teda živorili. Nebolo to tak, že by sme nedostali výplatu sedem mesiacov v rade, ale mne osobne chýba ešte decembrová výplata.
Požadovalo vedenie klubu nejaký "ústretový" krok vo forme zrieknutia sa časti záväzkov?
Mňa s podobnou požiadavkou nikto neoslovil. Ak by tam však bola vízia klubu, tak by som s tým problém nebal. V prospech budúcnosti klubu by sa určite každý z nás nejakej čiastky vzdal. V tejto situácii by to však zjavne nemalo význam.
Tréner Lokomotívy Albert Rusnák na predsezónnej tlačovke uviedol, že vám predostrel ponuku na prestup. Chystáte sa ju prijať?
Môžem potvrdiť, že som s ním hovoril a ponuku z Lokomotívy zvažujem. Ozvali sa mi aj iní ľudia, ale momentálne som najviac naklonený v prospech Lokomotívy.
Ligové súťaže už bežia a ty sleduješ zápasy z tribúny. Aký je to pocit?
Nepríjemný. Všetci, ktorí máme radi košický futbal, sme však čakali do poslednej chvíle. Verili sme v zázrak. Situácia je momentálne taká a musíme sa pohnúť ďalej. Faktom je, že chvíľu potrvá, kým sa dáme kondične do poriadku. Na rozdiel od odstatných klubov sme nemali poriadnu prípravu.