Manipulácia v elektronickom, mediálnom a fyzickom svete nebola nikdy intenzívnejšia. Ani dostupnejšia ako dnes. Žijeme v komplikovanom, zrýchlenom svete. Vyskakovacie nože nahradili nebezpečnejšie zbrane hromadného mlčania. Vyskakovacie okná, fotografie, animácie, videá a čety.
Jedna z najdôležitejších vecí na svete je neprestať sa pýtať. (Albert Einstein)
Slovenské univerzity rozbiehajú boj proti dezinformáciám a minister školstva avizuje vyučovanie kritického myslenia na základných školách. Prezidentka a ďalší európski lídri upozorňujú na polarizáciu spoločnosti a ohrozenie demokracie v dôsledku verbálneho násilia a internetových útokov.
Manipulácia v elektronickom, mediálnom a fyzickom svete nebola nikdy intenzívnejšia. Ani dostupnejšia ako dnes. Žijeme v komplikovanom a zrýchlenom svete. V matrixe každodenných mutácií a rekombinácií informačných tokov. V realite politického ovplyvňovania, konšpiračných teórií, dezinformácií, hoaxov, trollingu a fake news.
Denne na dlhé hodiny odovzdávame svoju pozornosť paralelnému svetu magických obrazoviek, tabletov, monitorov a mobilov. Nasávame megatony gigabajtov nepotrebného balastu. Nefunkčného obsahu. Od detailného zloženia raňajok jamajskej kráľovnej až po farbistý opis stolice čerstvého potomka nášho facebookového priateľa na opačnom konci republiky alebo planéty.
Vyskakovacie nože nahradili oveľa nebezpečnejšie zbrane hromadného mlčania. Vyskakovacie okná, fotografie, animácie, videá a čety. Naše zmysly, vnímanie a intuícia s nimi majú čoraz väčší problém. Na dôveryhodné vyhodnocovanie reality už akosi nestačia.
Keď ste sa ešte začiatkom minulého storočia stretli v okresnom meste na trhu so zvieratami s priateľom, ktorého ste nevideli roky, bolo úplne bežné, že ste si dohodli stretnutie o rok. Alebo o dva. Napríklad na rovnakom mieste a v rovnakom čase.
Slovom a podaním ruky bola vaša informácia potvrdená. Overená a spečatená. Svätá. Ak vás do dvoch rokov nepostihla prírodná katastrofa alebo neodvliekla vojna, tak ste na rohu Veternej a Rhódyho ulice o tretej popoludní stáli o dva roky zas a čakali na kamaráta. A on prišiel. Päť minút pred treťou. Pre istotu.
Skúste si to predstaviť dnes. „Dnes večer? Ešte neviem, skús mi zavolať okolo piatej. Nie, nie, počkaj, to budem na onlajn konfere. Skús radšej o pol tretej, či budem dostupný. Síce v tom čase možno streamujem, ale mohol by som zozdvihnúť apple. Alebo vieš čo? Prezvoň mi o dvadsať minút. To by som mal byť free, dohodneme, ako ďalej s večerom, prípadne, kedy si prezvoníme ďalej ... “
Asi nejako takto. Na pevné slová a dohody zabudnite. Často, samozrejme, okrem elektronických zariadení, už nie je na koho a na čo sa spoľahnúť. Čoraz menej môžeme komukoľvek vrátane našich blízkych dôverovať. A tu je zakopaný pes. V dôveryhodnosti. V tom, kto a čo je alebo nie je hodný, či hodné našej dôvery. A viery.
Práve v tom by nám mal pomôcť zdravý sedliacky rozum našich prastarých rodičov. Dnes mu moderne hovoríme – kritické myslenie. V kontexte rozlišovania hodnoty a pravdivosti informácií a ich vyhodnocovania sa kritické myslenie stalo v ostatných rokoch opakovanou a v spoločnosti presýtenej dezinformáciami rôzneho druhu, bohužiaľ, aj zúfalo vzývanou mantrou.
Kritické myslenie by nám malo pomôcť rozoznať klamy a ilúzie, ktorým podlieha naše vnímanie. V dobe preinformovanosti by sa malo stať našou základnou výbavou a užitočnou schopnosťou. Čo kritické myslenie vlastne je? A prečo je také dôležité?
Jeho definícia a charakteristika je pomerne široká, aj keď ho používame každodenne. Za zakladateľa kritického myslenia sa považujú grécki filozofi. Sokrates a jeho pokračovateľovia, Platón a Aristoteles, ho rozvíjali a cibrili najmä v rozhovore, dialógu a diskusii.
Náučný slovník definuje kritické myslenie ako komplex myšlienkových operácií, ktoré začínajú informáciou a končia prijatím vlastného rozhodnutia. Podľa Akadémie kritického myslenia, ktorá vznikla, aby ho definovala, rozvíjala a uvádzala do praxe, sú pre kritické myslenie charakteristické dva základné predpoklady. Systematická zvedavosť a otvorená myseľ.
Jeho najdôležitejšou črtou je potom snaha o pochopenie akejkoľvek informácie, v čo možno najširších súvislostiach.
„Kriticky mysliaci človek má myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii či článku sa pozerá pod povrch. Skúma motívy a kvalifikáciu autorov, logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení, dôveryhodnosť použitých dôkazov, poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov či vernosť vedeckej metodológii. Chápe, že na jednu vec sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu a miesto toho, aby si z nich vybral jeden konkrétny a ostatné zavrhol, snaží sa ich pochopiť viac,“ vysvetľujú odborníci z akadémie na svojom webe kritickemyslenie.sk.
„Neskúma len myslenie iných a informácie z okolitého vonkajšieho sveta. Systematicky a pozorne analyzuje aj vlastné pohnútky, myšlienkové pochody, vznik vlastných názorov a rozhodnutí. Na základe tohto pozorovania potom upravuje svoju komunikáciu tak, aby bola jasnejšia a zrozumiteľnejšia,“ dodáva akadémia.
Pre kritické myslenie je tiež nevyhnutná reakcia okolia a argumentačný stret s inými ľuďmi, ich postojmi a názormi.
Vo vyspelých krajinách, ekonomikách a vede, ako aj v rámci štúdia a vzdelávania na všetkých stupňoch škôl je dnes kritické myslenie jedným z najdôležitejších predpokladov, priorít aj praktických schopností. Ako ho teda používať a rozvíjať v živote a praxi?
Ak chceme vyriešiť nejaký problém, mali by sme ho najprv dokázať identifikovať, tvrdí zjednodušený prípadový manuál. Nájsť jeho príčinu, definovať ho v plnom rozsahu a zistiť, akým spôsobom sa dá riešiť. A hlavne, aký má byť reálny výsledok tohto riešenia.
Následne je potrebné zhromaždiť čo najviac informácií, ktoré sú pre dosiahnutie výsledku potrebné. Mali by pochádzať z viacerých, pokiaľ možno hodnoverných zdrojov a mali by byť overiteľné.
Zozbierané informácie by sme potom mali porovnať s navrhovaným riešením a požadovaným výsledkom. Pomocou týchto informácií podrobiť naše riešenie analýze a jeho dôsledky a výsledky detailne vyhodnotiť.
Nakoniec je potrebné pozrieť sa na navrhované riešenie a dosiahnutý výsledok z iných uhlov pohľadu. Preskúmať náš postup s odstupom času, popremýšľať o ňom dlhšie a konfrontovať ho aj s inými názormi. Na vec sa potom dokážeme pozrieť z nadhľadu, čo nám v budúcnosti umožní rozhodovať sa efektívnejšie, vhodnejšie a kvalitnejšie.