Šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko: Opäť sú tu rôzne útoky na novinárov, ktoré do normálnej spoločnosti nepatria

SlovenskoĽudsKE

Spolu s kolegami pokračuje v odkaze zavraždeného novinára, ktorý sa snažil o to, aby médiá spolupracovali.

V tieto dni si pripomíname výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Krátko po tejto tragédii vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK), ktorého úlohou je pokračovať v tom, čo začal. Šéfredaktor ICJK Lukáš Diko v rozhovore pre Košice Online viackrát zdôraznil, že novinári sa aj v súčasnosti stávajú terčom rôznych atakov.

Čo je vlastne investigatívna žurnalistika?

Investigatívna žurnalistika pátra po skrytých neduhoch spoločnosti a nie je podstatné, či ide o korupciu, alebo pranie špinavých peňazí. Môže ísť aj o veci, ktoré sú spojené napríklad s ochranou životného prostredia. Podstatou je pátranie po niečom, čo je v rozpore s hodnotami a pravidlami spoločnosti a páchatelia sa to snažia utajiť.

Ak mám spomenúť významné medzinárodné investigatívy, tak k takým patria napríklad Pandora Papers alebo Panama Papers. Na Slovensku je to mnoho vecí, ktoré novinári odhalili v prechádzajúcich rokoch a dnes ich vyšetruje polícia. Ak by sme išli do histórie, tak najznámejší prípad je Aféra Watergate, následkom ktorej musel neskôr rezignovať americký prezident Richard Nixon.

Aká je podľa vás úroveň žurnalistiky na Slovensku?

Myslím si, že oodkedy som v žurnalistike, čo je viac ako 20 rokov, sa jej úroveň zvýšila, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie etických pravidiel, ktoré v minulosti boli tak trochu bokom. Dnes celú situáciu komplikujú, a možno aj do istej miery zhoršujú, sociálne siete a sociálne médiá. Novinári sa musia veľmi rýchlo prispôsobovať tomu, čo sa deje a nie vždy sme schopní zareagovať správne a hneď obsiahnuť napríklad vplyv sociálnych sietí.

Niektoré veci by sme mohli aj dnes robiť lepšie. Myslím, že od vraždy Jána Kuciaka sa radikálne zhoršila situácia v tom, že dnes sú tu opäť rôzne útoky politikov na novinárov, napríklad verbálne alebo hraničiace s vyhrážkami, ktoré do normálnej spoločnosti nepatria, lebo vzbudzujú nenávisť a ohrozujú novinárov a slobodu slova.

Foto
Tím ICJK, zľava šéfredaktor Lukáš Diko, redaktorka Karin Köváry Solymos a redaktor Tomáš Madleňák / LD

Zaznamenali ste „len“ verbálne útoky alebo došlo aj k vážnejším incidentom?

Aj v minulom roku bolo niekoľko prípadov, kedy sa novinári stali terčom sledovania a vyhrážok. V poslednom čase sú to najmä verbálne útoky a vyhrážky. Myslím si, že tu je tenká hranica, keď sa môže niečo stať, dúfam, že sa nikomu nič nestane, aj keď tá situácia z pohľadu verbálnych vyhrážok alebo útokov na sociálnych sieťach, alebo cez e-maily, sa zhoršuje. Istá časť spoločnosti sa vulgarizuje a útočí.

Ďalšou oblasťou útokov a nebezpečenstva sú žaloby, s ktorými sa stretáva väčšina médií, ktoré čo i len pričuchnú k investigatívnej žurnalistike. Žaloby ohrozujú ich prácu, aj keď súdy sa v poslednom čase stavajú na stranu slobody slova.

V týchto dňoch si pripomíname výročie vraždy Jána a Martiny. Po tejto tragédii vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK). Ako hodnotíte jeho doterajšiu činnosť? Aká je spolupráca s inými médiami, prípadne zahraničnými organizáciami?

My v ICJK sa snažíme robiť investigatívnu žurnalistiku prevažne s medzinárodným presahom. Pokračujeme v odkaze Jána Kuciaka, ktorý sa snažil práve o to, aby médiá spolupracovali, aby sa robili veľké investigatívne tímy a aby novinári spolu riešili závažné kauzy. Myslím si, že sa nám to do istej miery aj darí.

Napríklad v projekte Kočnerova knižnica sa nám podarilo spojiť viac ako desať popredných slovenských médií, novinári sa nepretekali, ale spolupracovali na odhalení čo najväčšieho počtu nezákonností, podozrivých prípadov a podobne.

Z takejto širšej spolupráce vzišla aj téma o peniazoch Norberta Bödöra a jeho skrytých majetkových účastiach, za ktorú skupina novinárov, ktorú sme koordinovali v ICJK, získala Novinársku cenu za investigatívu za rok 2020.

Bojujeme aj za ochranu novinárov a slobodu slova. Tam sa nedá hovoriť o tom, či sme úspešní, alebo nie. Snažíme sa, aby novinári neboli v ohrození a aby nedochádzalo k obmedzovaniu slobody slova. Netrúfam si hodnotiť, ako to robíme, ale za každých okolností sa snažíme zachovávať odkaz Jána Kuciaka a to, ako poctivou prácou prinášal kvalitnú investigatívu.

Kde sa podľa vás posunulo Slovensko od tejto tragédie? Ako sa zmenila naša krajina? Kde by bolo Slovensko, keby k tejto tragédii nedošlo?

Už nikdy by sme nemali dopustiť, aby sa niečo také stalo, lebo nič nenahradí životy dvoch mladých ľudí. Aj preto hovorím, že už vzbudzovanie akejkoľvek nenávisti v našej spoločnosti nemá miesto. Mali by sme vyznávať spoločné hodnoty a nie povzbudzovať nenávisť.

Naša krajina sa možno do istej miery posunula vo vyšetrovaní niektorých káuz, na ktoré v minulosti upozorňovali len novinári a orgány činné v trestnom konaní s nimi nič nerobili. Viaceré kauzy, o ktorých písal Ján Kuciak aj ďalší kolegovia investigatívni novinári, sa dnes potvrdzujú.

Ani neviem, či sme sa vrátili, alebo posunuli. Máme problém s neustálym vzbudzovaním nenávisti, hejtovaním iných ľudí, verbálnymi útokmi a pritom medzi verbálnou nenávisťou a skutočným násilím je naozaj len tenká čiara, ktorú, verím, nikto neprekročí.

Ako člen poroty študentskej novinárskej súťaže Štúrovo pero, čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí uvažujú nad profesiou novinára, ako by mali začať svoju kariéru? Je podľa vás dôležité študovať žurnalistiku, respektíve príbuzné mediálne odbory?

Ak chce byť mladý človek novinár, mal by byť hlavne zvedavý a drzý, ale zároveň pracovitý a zodpovedný, je totiž potrebné sedieť aj nad dokumentmi a študovať ich, keď chceme o niečom informovať. Dôležité je tiež zaujímať sa o bežné veci, ktoré sa okolo nás dejú, lebo, ako hovorím z pohľadu novinára, témy „ležia na chodníku,“ sú medzi nami, len ich musíme ako novinári vidieť. Veľmi dôležité je vnímať, čo je dôležité pre bežných ľudí a čo je dôležitá informácia, ktorú by sme mali priniesť.

Či je dôležité študovať žurnalistiku? Je aj nie je. Podstatné je, že na škole, ktorá ma žurnalistické alebo podobné zameranie, sa dá veľa toho naučiť. Ak niekto má nielen ambíciu, ale aj chuť a túžbu a cíti sa byť novinárom, tak pokojne nech ide študovať žurnalistiku, ale môže ísť študovať aj niečo iné, ale ak si myslí, že škola urobí z neho novinára, tak takto to nefunguje.

Komentáre