Ako každý rok, aj tentoraz pokračujeme v našej chronologickej sérii mapovania histórie košického maratónu, najstaršieho maratónskeho behu v Európe. Po povojnových rokoch obnovy sa presúvame do roku 1947, kedy sa uskutočnil XVII. ročník Medzinárodného maratónu slobody – podujatie, ktoré prinieslo rekordnú účasť, výbornú organizáciu a prekvapujúce víťazstvo bežca z Luxemburska.
Tento ročník konaný symbolicky 28. októbra, v deň československej štátnosti, sa niesol v duchu medzinárodnej spolupráce, športového priateľstva a návratu Košíc na mapu veľkých európskych športových udalostí. Záujem zahraničných pretekárov, prítomnosť svetových vytrvalcov aj veľká divácka kulisa dali tomuto ročníku punc jedinečnosti. Rok 1947 sa do dejín zapísal ako rok skromného víťaza – baníka Charlesa Heirenda z Luxemburska, ktorý svojím prvým maratónom v živote zaskočil favoritov a s časom 2:36:06 hod. triumfoval pred očami desaťtisícov Košičanov.
Prípravy a veľké očakávania
Po vojnou poznačených rokoch sa v roku 1947 Košice opäť stali centrom vytrvalostného behu. Sedemnásty ročník Medzinárodného maratónu slobody sľuboval najbohatšiu účasť v dovtedajšej histórii – na štart sa prihlásilo 115 pretekárov z 12 krajín, medzi nimi 19 zahraničných hostí.
Organizátori na čele s Ing. Bukovským a kpt. Kováčom pripravili podujatie s dôrazom na precíznosť – od ubytovania, cez technické zabezpečenie, až po občerstvovacie stanice na trati. Cieľom bolo urobiť z Košíc opäť reprezentatívnu udalosť Československa v zahraničí.
Zahraničné výpravy dorazili do mesta už počas víkendu. Vítané boli s čestnou recepciou, účasťou zástupcov ministerstiev, armády i mesta. Zahraniční novinári, napríklad z agentúry Reuters, holandského športového týždenníka a švajčiarskej tlače, priniesli do sveta chválu na košickú organizáciu.
Očakával sa súboj Európy s USA – najväčšími favoritmi boli John D. Semple (USA), trojnásobný víťaz Bostonského maratónu či Jack Holden (Veľká Británia), majster Anglicka. Nechýbali ďalšie mená vytrvalostného behu ako John Systad (Nórsko), Westerlund (Fínsko), Fritz Frischknecht (Švajčiarsko) alebo Dante Todde (Taliansko). Zo slovenských vytrvalcov sa čakalo na výkon majstra ČSR Josefa Weisshäutela, ďalej Alkusa, Špirocha, Rašku či Marcinča.
Veľkolepá atmosféra maratónu
Maratón odštartoval 28. októbra 1947 o 12.00 hod. na ihrisku ŠK Jednota Košice za prítomnosti ministra dopravy Dr. Ivana Pietora, predstaviteľov mesta, armády, športových zväzov a viac než 5000 divákov. Štartový výstrel vyprevadil pestrý dav bežcov – medzi nimi aj Luxemburčan Charles Heirend, ktorý sa postavil na štart svojho prvého maratónu v živote. Atmosféra na trati bola slávnostná, spontánna, plná hudby a povzbudzovania. Po úvodnom kole na štadióne sa bežci vydali košickými ulicami smerom na Seňu, kde bola obrátka.
Hneď po výstrele sa preteky rozdelili do menších skupín. Luxemburčan Heirend bol v čele od prvých kilometrov, na 5. kilometri viedol s časom 16:51 min., za ním s odstupom bežali Rakúšan Jahn, Fín Westerlund, Nór Systad a Angličan Holden. Na 8. km mal Luxemburčan už náskok vyše minúty. Na 10. km prebehol Heirend za 34:06 min., Westerlund o 9 sekúnd neskôr, Frischknecht o 16, zdalo sa, že skúsenejší bežci postupne prevezmú vedenie. Tvorila sa vedúca skupina elitných bežcov: Systad, Holden, Meier, Jutz, Polesný a Špiroch. Košický bežec Kuchár v tejto fáze ešte držal kontakt s čelom.
Na 15. km mal Heirend čas 52:52, stále v čele, s istotou a vyrovnaným tempom a aj na 20. km s časom 1:11:05 si vedenie udržiaval s prehľadom, za ním sa formovala trojica Westerlund – Holden – Systad.
Obrátka v obci Seňa sa zmenila na malý sviatok. Obyvateľstvo zaplnilo cestu, hrala cigánska kapela, ľudia nadšene povzbudzovali. Senzačne sa stále na čele držal Heirend, ktorý prebehol obrátku s časom 1:15:00, Westerlund o 5 sekúnd neskôr, Holden o 24 sekúnd. Košičan Kuchár musel kvôli kŕčom preteky vzdať.
V druhej polovici si Heirend počínal suverénne a na 35. km sa náskok na prenasledovateľov výrazne zvýšil, Westerlund strácal už viac než 5 minút a na 40. km bolo jasné, že víťazstvo Heirendovi neunikne.
Posledné kilometre viedli mestom späť k štadiónu. Ulice lemovali tisíce divákov, ktorí vytvorili spontánny koridor a nadšene povzbudzovali každého bežca.
Cieľ – triumf baníka z Luxemburska
Heirend dobehol na štadión pred treťou hodinou popoludní, vítaný fanfárami a búrlivým potleskom 30-tisíc divákov. Posledné dve kolá absolvoval s úsmevom, vedomý si víťazstva. Jeho víťazný čas: 2:36:06 hod. bol tretím najlepším výkonom v histórii košického maratónu.
Druhý dorazil Jack Holden (2:37:10), tretí John Systad (2:39:55). Zo Slovákov najlepší Josef Weisshäutel skončil šiesty (2:46:39), titul majstra Slovenska získal Alkus (11. miesto, 2:51:33). Maratón odbehlo až 20 bežcov pod 3 hodiny, čo bol dovtedajší rekord tohto maratónu. Podľa dostupných štatistických zdrojov v tom roku nikde na svete nedobehlo do cieľa jedného maratónu viac bežcov ako práve v Košiciach. V USA sa v roku 1947 bežali tri a v cieli všetkých narátali spolu 70 pretekárov. Pri pohľade na dnešné desaťtisícové davy to znie až neuveriteľne. I taký bol pravek maratónu.
Charles Heirend prišiel do Košíc deň pred štartom, po únavnej ceste cez Štrasburg a Prahu. V čase konania maratónu mal 36 rokov a civilným zamestnaním bol baník. Býval v mestečku Differdange, ktoré malo asi 10-tisíc obyvateľov. Mal ťažkú prácu v bani a popri tom nemával veľa času na tréning. Dva týždne pred pretekmi bol dokonca v bani temer úplne zasypaný kameňmi a len s veľkým šťastím vyviazol bez vážnejšieho poranenia. Pred maratónom nemohol preto vôbec trénovať a netrúfal si na víťazstvo, hoci cestoval do Košíc s pevným úmyslom obsadiť jedno z popredných miest. Tiež cestu do ČSR mal veľmi zlú, lebo nemal rakúske vízum a celú noc pred pretekmi cestoval a pred štartom bol unavený. V silnej medzinárodnej konkurencii mu nedávali veľké nádeje na prípadný úspech, tým viac, že to bol jeho prvý maratón. Nemožno však povedať, že bol neskúsený bežec, ale od mladosti sa orientoval na kratšie trate. Závodne začal behať ako 21-ročný na 3000, 5000 a neskoršie aj na 10 km a dlhšie vzdialenosti. Držal sedem luxemburských rekordov v behoch do 20 km.
Organizácia a ohlasy
Okrem pretekárov prišiel na maratón redaktor anglickej spravodajskej agentúry Reuters, šéfredaktor z Holandska, redaktor švajčiarskeho športového časopisu Sport a honorárny sekretár britskej ľahkoatletickej amatérskej únie Crump. Všetci sa o usporiadaní a všeobecne o pomeroch v ČSR vyjadrovali iba v superlatívoch. Pár hodín po príchode prvého pretekára do cieľa sa niesla už správa o košickom maratóne do celého sveta. „Pre zaujímavosť uvádzame, že naša úradná spravodajská agentúra ČTK v Prahe mala skôr presné výsledky prvých piatich bežcov od Reutera z Londýna ako od vlastného vyslaného redaktora z Košíc.“ Zástupca britskej atletickej únie Crump vyhlásil: „Košický maratón sa vyrovná klasickým svetovým podujatiam. Vaša pohostinnosť je príkladná.“
Za ťažkých dopravných pomerov podarilo sa do Košíc dostať usporiadateľom 19 zahraničných maratóncov, ktorí reprezentovali 12 štátov (USA, V. Británia, Fínsko, Luxembursko, Švajčiarsko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Taliansko, Rumunsko, Nórsko a Maďarsko). Chýbali Švédi, ktorí nie vinou usporiadateľov dostali oneskorene cestovné lístky. Darmo sa Leanderson a Shoore Johnson tešili na Košice ani pri najlepšej vôli nemohli prísť.
Záver a odkaz
Rok 1947 zostal v histórii košického maratónu zapísaný ako rok skromného víťaza z Luxemburska, ktorý svojím odhodlaním a vyrovnaným výkonom porazil svetovú elitu. Zároveň potvrdil, že Košice patria medzi maratónske metropoly Európy. A ako napísala dobová tlač: „Košický maratón robí Československu česť. Vysoká úroveň, disciplína a organizácia ho radia medzi najlepšie v Európe.“
Autor: HistoricKE