Počiatky a najstaršie zmienky o lokalite mestského popraviska – šibenice nachádzajúcej sa južne od mesta za dolným predmestím, možno datovať do druhej polovice 14. storočia. Jej vznik predpokladáme do obdobia po udelení výsad súdneho charakteru, ktoré Košice obdržali od uhorských panovníkov v rokoch 1342 a 1347.
Šibenice, rovnako ako aj iné popraviská v rámci stredovekých a novovekých miest, boli situované zväčša na kopcoch v ich blízkosti. Dôvodom bola spektakulárnosť popráv, keďže sa ich zúčastňovali široké masy obyvateľstva a z toho plynúci exemplárny a výstražný charakter. Jej poloha na dnešnom sídlisku Železníky, nad krajinskou cestou vedúcou do niekdajšieho hlavného mesta krajiny Budína, ju predurčila na tento účel. Prvá priama zmienka o mestskej šibenici pochádza z roku 1400 a týka sa pozemkového sporu, lokalita je tam uvedená ako mons Patibuli, teda Šibeničný vrch.
Jej pomenovania sa v 15. – 19. storočí v archívnych prameňoch vyskytovali v rôznych, v Košiciach používaných jazykoch: v slovenskom Siben, na Sibenyi, v latinskom mons Patibuli, v nemeckom Galgenberg a v maďarskom Akasztóhegy. V mestských písomnostiach nachádzame zmienky týkajúce sa ornej pôdy alebo iných druhov pozemkov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Šibeničného vrchu. Skalná vyvýšenina, na ktorej bolo popravisko situované, poskytovala dostatok kameňa určeného na stavbu domov a ciest, takže sa stala vyhľadávaným miestom obyvateľov mesta. Keďže kameňolom bol vlastníctvom mesta, po povolení mestskej rady bolo záujemcom umožnené si nalámaný kameň odviezť. V roku 1566 takto mesto umožnilo Jurajovi Barczimu odviezť desať vozov kameňa zo Šibeničného vrchu. Kameňolom pod Šibeničným kopcom spolu s cestou smerom do Barce sa spomína aj v roku 1573 v súvislosti s určením pozemkov istého mešťana.
Najstaršie vyobrazenie mestského popraviska nachádzame na pláne tzv. Prvého vojenského mapovania z roku 1783, kde je zakreslená na vyvýšenine južne od mesta s charakteristickou ikonkou červenej farby a nemeckým pomenovaním Gericht. Ďalšie vyobrazenie pochádza z rokov 1834 – 1835, kedy mestský inžinier Anton Hreblay vyhotovil súbor plánov s vyobrazením a popisom predmestských pozemkov a stavieb patriacich mestu nachádzajúcich sa v jeho extraviláne. Na jeho pláne vidíme vyobrazené dve miesta s lokalitou šibenice, ktoré sa nachádzajú neďaleko seba a sú pomenované ako Mons supplicii antiquus, teda Starý šibeničný vrch a Mons supplicii novus, Nový šibeničný vrch. V prípade starej šibenice ide pravdepodobne o pôvodné, staré popravisko užívané od stredoveku. Nová šibenica pravdepodobne slúžila len jednorazovo v roku 1831 na exekúcie v rámci potlačenia Východoslovenského roľníckeho povstania a potrestania vinníkov.
Šibenica bola drevenej viacramennej konštrukcie na kamennom základe. Už staršia literatúra podľa spomienok istého košického mešťana tvrdí, že košická šibenica mala štyri ramená, teda naraz by tam mohli byť obesené štyri osoby. Obesenie na šibenici bolo trestom, ktorý bol v Košiciach využívaný výlučne pri poprave mužov za rôzne druhy deliktov. Azda najčastejšie boli takto popravované osoby obvinené z krádeží predmetov vyššej hodnoty, zväčša koní alebo hospodárskych zvierat. V 16. – 17. storočí boli takto najčastejšie popravení práve zlodeji koní, ale šibenica sa stala miestom trestu aj pre ľudí, ktorí boli obvinení z vyzvedačstva pre Osmanov (Turkov) a zároveň v ich prospech podnikali lúpežné výpady na územie obývané kresťanmi. Dobovým termínom ich nazývame martalovci. V roku 1616 boli v blízkosti mesta dolapení traja takíto martalovci, ktorých napokon na šibenici zavesili na háky. V mestskej knihe sa z tohto obdobia zachoval aj obrázok týchto obesencov.
Šibenica na rovnomennom kopci bola v júli 1846 spoločným konaním mesta Košice a Abovskej stolice zbúraná ako pozostatok starých čias. Zmienku o tom okrem archívnych prameňov priniesli dokonca štúrovské Slovenskje narodňje noviny. Košický právnik, historik a kronikár Ján Nepomuk Plath k tomu vo svojej kronike napísal: „Uprostred leta sa v Košiciach zišiel na poradu zjazd prírodovedcov. Pri tejto príležitosti bola prastará šibenica, ležiaca na vyvýšenine južne od mesta, zrovnaná údermi sekery so zemou a tak navždy zmizla.“ V pamäti Košičanov však toto miesto dodnes nesie názov Šibená hora.
Na lokalite niekdajšej šibenice ešte neprebehol archeologický výskum, ktorý by pomohol nájsť artefakty spojené s bývalým popraviskom. Môže ísť nielen o rôzne predmety, ale aj o kostry odsúdencov, keďže vtedajšia súdna prax umožňovala týchto ľudí pochovávať priamo pri popravisku. O to divnejšie je, že dnes sa tam chystá výstavba v rámci developerského projektu, čo je každopádne veľká škoda, pretože miesto, kde skončilo svoj život približne sto ľudí, by si zaslúžilo väčšiu úctu.
Autor: PhDr. Richard Papáč