Chýba pravidelná školská dochádzka, agresivita detí stúpa, vyučovací proces sa komplikuje.
Opakovaný monitoring marginalizovaných rómskych komunít na školách v Prešovskom a Košickom ukázal, že výsledky sa nezlepšili. Výskum spred roka zistil závažné nedostatky.
„Monitoring ukázal, že situácia sa nezlepšuje, naopak sa zhoršuje. Zhoršuje sa hlavne školská dochádzka, agresivita detí stúpa, celkovo vyučovací proces sa veľmi komplikuje. Minule jedna učiteľka hovorila, že keď 20 minút z hodiny učí, tak je celkom spokojná. Riešia sa tam úplne iné veci, a tým pádom to vzdelávanie sa nemôže realizovať tak, ako by sa malo,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško.
Zmienený počet vymeškaných hodín sa za uplynulý školský rok priemerne 199,74 hodiny. Podľa odborníka ide o komplexný problém, na ktorom je potrebné spolupracovať s deťmi. Dôležitá je tiež definícia segregácie a nastavenie toho, čo môže v teréne fungovať.
„Napríklad boli prijaté opatrenia z hľadiska dochádzky, ospravedlnenia rodičov. Na druhej strane sa ukazuje, že treba pritvrdiť aj v tomto smere. Voláme po otvorenej diskusii, že akonáhle škola má viac ako 80 percent detí z marginalizovaných rómskych komunít, treba jej dať určité špecifické postavenie, ktoré by jej umožňovalo individuálne plánovanie a špecifické práce, ktoré zodpovedajú deťom a pomôžu výchovno-vzdelávaciemu procesu,“ vysvetlil Mikloško.
Odborná poradkyňa komisára pre deti Svetlana Pavlovičová poukázala na zvýšený počet zhoršených známok zo správania:
„Možno je na mieste otvoriť otázku zodpovednosti, povinnosti a zásluhovosti, a to nás všetkých. Začať od jednotlivcov, rodičov, pedagógov, riaditeľov škôl a postupovať na ďalšie inštitúcie. Máme školy, kde napríklad z počtu 750 žiakov až 138 žiakov má zníženú známku zo správania na stupeň 4. Stále mi absentuje práca s rodinou a miera zodpovednosti rodičov.“
Odborníci tiež zhodne tvrdia, že ak sa záškoláctvo detí vyskytuje na prvom stupni, je to problém rodičov, ktorí dieťa na vzdelávací proces nepripravili.
„Na druhom stupni to už je, samozrejme záškoláctvo zo strany žiakov. Oni sa aj vyberú do školy z domu, ale do školy neprídu. Rodina zlyháva na celej, širokej úrovni. Ja si myslím, že ak nezačneme pracovať nejakým spôsobom s rodinou, tak výsledky, žiaľ, nedosiahneme také, aké potrebujeme,“ uviedol riaditeľ Základnej školy s materskou školou (ZŠsMŠ) v Lomničke a predseda Prorómskej školskej iniciatívy – Prši Miroslav Zelina.
Na zmienenej škole patrí medzi záškolákov až 30 až 40 percent zo všetkých žiakov. Úrad komisára pre deti a ZŠsMŠ, preto navrhuje, aby rodič pre záškoláctvo dieťaťa nešiel do väzenia, ale aby rovnaký počet hodín odpracoval formou verejnoprospešných prác.
Zdroj: TASR