Kraje podnikajú kroky k stabilizácii.
Asociácia súkromných lekárov už dlhodobo upozorňuje zdravotné poisťovne aj Ministerstvo zdravotníctva SR na nedostatok lekárov špecialistov. Je to dlhoročný problém, spôsobený celkovým stavom slovenského zdravotníctva. Nejde však iba o fenomén, ktorý evidujú odborníci, ale hlavne bežní ľudia. Ambulancie kvôli náporu už neprijímajú pacientov a niektorí musia kvôli vyšetreniu cestovať stovky kilometrov, pričom na termín čakajú aj mesiace. Manažérka pre komunikáciu a médiá Slovenskej lekárskej komory (SLK) Nancy Závodská uviedla, že jednou z príčin sú nedostatočné platy:
„V posledných rokoch personálnu krízu prehĺbil aj odchod mladých lekárov do zahraničia a fakt, že drvivá väčšina napríklad všeobecných lekárov a pediatrov je dnes v dôchodkovom alebo preddôchodkovom veku, čo situáciu v najbližších rokoch ešte zhorší. Mladí lekári o prácu v ambulantnom sektore nemajú veľký záujem, príčinou sú aj nedostatočné platby za výkony zo strany zdravotných poisťovní. Lekárov je nedostatok vo všetkých špecializáciách, rozdiel je len v tom, že sú regióny, kde je situácia menej kritická, ale aj také, kde nie sú takmer žiadni špecialisti.“
Riešením sú podľa nej systematické kroky v zdravotníctve, o ktorých hovoria už dlhodobo a majú ich pripravené aj v koncepcii. Nedostatok ambulantných špecialistov je podľa rezortu komplexný problém, na ktorého príčiny a následne aj riešenia je potrebné pozerať sa v širšom kontexte. Ten zahŕňa okrem iného aj vzdelávanie, katalóg výkonov, úhradový mechanizmus, verejnú minimálnu sieť poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti či nadbytočné návštevy ambulancií v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ.
„Aktuálne sa rezort zdravotníctva venuje návrhu novej verejnej minimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti, teda definovaniu toho, kde, koľko a ktorých špecialistov potrebujeme pre zabezpečenie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti, keďže aktuálne platný normatív z roku 2008 je nedostatočný. Návrh je v pracovnej verzii a v procese diskusií a pripomienkovania. Terénnu znalosť najviac nedostupných špecializácií na základe aj podnetov od pacientov a občanom majú samosprávne kraje,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva Petra Lániková.
Košický samosprávny kraj (KSK) podľa hovorkyne Anny Terezkovej dlhodobo volá po systémových riešeniach, tak, aby sa počty lekárov prirodzene v systéme zvyšovali a zároveň, aby sa začal znižovať ich vekový priemer, ktorý je momentálne alarmujúci. Tento problém je spôsobený najmä nevyhovujúcim stavom v zdravotníctve, nedostatkom zdravotného personálu aj deficitom financií.
„KSK pracuje na komplexnom systéme podpory lekárov, v rámci ktorého pripravujeme krajskú zdravotnú koncepciu. Jedným z jej opatrení bude založenie Krajskej zdravotnej agentúry s hlavným cieľom získania lekárov zo zahraničia, resp. motivovanie medikov, aby ostali pôsobiť v Košickom kraji. Čo sa týka celkovej situácie v zdravotníctve na Slovensku, bez významnej podpory štátu ju nie je možné zastabilizovať,“ informovala Terezková.
V rámci Košického kraja chýba najmenej 100 ambulantných lekárov, ak by sme však rátali aj potrebnú obmenu lekárov, ktorí sú v dôchodkovom veku, je to až 350.
„Najväčší je nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, chýbajú však aj špecialisti, najmä v odboroch gynekológia a pôrodníctvo, vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, gastroenterológia, geriatria, endokrinológia, klinická imunológia a alergológia, diabetológia a poruchy látkovej premeny a výživy, ako aj špecializovaná ambulantná starostlivosť vo všetkých detských odboroch. Najviac lekárov chýba v periférnych regiónoch,“ doplnila Terezková.
Vekový priemer všeobecných lekárov v Košickom kraji je v súčasnosti 59 rokov, viac ako 50 percent ambulantných lekárov má nad 60 rokov.
O tom, že špecialisti chýbajú najmä v periférnych oblastiach krajov, nám za Prešovský samosprávny kraj (PSK) potvrdila aj hovorkyňa Dáša Jeleňová. V kraji je v mnohých špecializáciách polovica lekárov v dôchodkovom veku bez dostatočného zástupu, pri ktorých župa predpokladá, že súčasné nepriaznivé podmienky urýchlia ich rozhodnutie zatvoriť ambulanciu.
„PSK nemá veľa možností a hlavne kompetencie na to, aby vedel výrazným spôsobom zmeniť, resp. zlepšiť tento stav. Riešením by bolo ale prijatie hlavne systémových opatrení na národnej úrovni od kompetentných orgánov – najmä ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva vo vzťahu k vzdelávaniu, motivovaniu a výchove študentov priamo na lekárskych fakultách. Cestou je napríklad obnova Rezidentského programu a nové benefity pre absolventov lekárskych fakúlt,“ priblížila Jeleňová.
Kraj sa ale snaží motivovať najmä mladých lekárov, aby ostali na východe. Rozbieha preto participáciu na viacerých úrovniach, aby došlo k prepojeniu jednotlivých subjektov, ktoré sú zapojené do vzdelávania lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov.
„Tohto roku PSK prvýkrát vyhlásil dotačnú výzvy v rámci grantového programu aj pre začínajúcich lekárov, ktorí takto mohli získať zo zdrojov krajskej samosprávy príspevok na ambulanciu až do výšky 5000 eur. Avšak všetky tieto aktivity sú len iniciatíva kraja, ktorá nemá žiadnu oporu v zákone. Uvedomujeme si pritom, že jednotlivé podporné projekty samosprávneho kraja síce môžu čiastočne pomôcť, ale sú len akousi záplatou tohto, dnes už akútneho, problému zabezpečenia efektívnej a plynulej zdravotnej špecializovanej starostlivosti o pacienta,“ doplnila Jeleňová.
Informáciami o čakacích dobách k lekárom špecialistom, ktoré sú podľa informácií Rádia Košice aj niekoľko mesiacov, však kraje ani rezort nedisponujú. Ministerstvo zároveň prednedávnom vyhlásilo výzvu pre začínajúcich lekárov, ktorým poskytne dotáciu na vybudovanie vlastnej ambulancie. Týka sa to však iba všeobecného lekárstva a problém so špecialistami to nerieši.
Autor: RÁDIO KOŠICE