Kaštiele a kúrie patria na vidieku k jedným z najvzácnejších stavieb, ktorými sa obce pýšia a aj návštevníci ich často vyhľadávajú. Žiaľ, mnohým hrozí zánik, niekedy niet iniciátorov, ktorí by sa pričinili o ich záchranu, inokedy sú problémom nevysporiadané vlastnícke vzťahy a aj napriek snahe o ich obnovu nie je možné realizovať ich opravu. Jedným z tých, ktorý roky chátra a je v dezolátnom stave, je skárošský kaštieľ, kedysi honosné šľachtické sídlo rodiny Fekete.
O probléme jeho obnovy sme sa rozprávali s bývalým starostom Skároša Štefanom Elizeušom ešte v roku 2009, keď sme pripravovali monografiu obce Skároš. Obec už v tom čase mala záujem kaštieľ, ktorý má v správe ministerstvo vnútra, obnoviť a využívať, žiaľ, súdne majetkové spory to vedeniu obce ani ministerstvu doteraz nedovolili. A tak prešlo ďalších 13 rokov, kedy opustený kaštieľ chátra a zub času ho totálne zdevastoval.
Klasistický kaštieľ bol niekdajšou dominantnou svetskou stavbou v Skároši. Postavený bol koncom 19. storočia, pri zachovanom projekte, ktorý sa nám počas výskumu podarilo nájsť, je uvedený rok 1896. Ide o jednopodlažnú blokovú stavbu dvojtraktovej dispozície s vyvýšeným suterénom a predstavaným portikom, ku ktorému vedie reprezentatívne schodište lemované murovaným zábradlím. Portikus je ohraničený dvoma zdvojenými polopiliermi, ktoré sú kanelované a ukončené hlavicami. Nad nimi je výrazne tvarovaná korunná rímsa, nad ktorou vyčnieva tympanón s plastickým erbom rodiny Feketeovcov. Strecha je valbová, nad nárožnými rizalitmi sú strechy ihlancové a portikus je zakončený sedlovou strechou. Toto by bol opis, ktorý sedel na kaštieľ pred niekoľkými dekádami, dnes je to, žiaľ, skôr len zrúcanina.
Kto projektoval túto stavbu? Známy košický staviteľ Arpád Jakab, ktorý spolu s bratom Gejzom o tri roky neskôr postavili krásnu neogotickú stavbu v Košiciach – Jakabov palác. Pritom, paradoxne, aj Jakabov palác čelí dlhoročne majetkovým sporom, avšak jeho stav je, našťastie, zakonzervovaný. Stavebná firma Jakabovcov sa okrem spomenutého paláca podieľala i na výstavbe takých dominánt Košíc, akými sú Štátne divadlo či Andrássyho palác.
Skárošský kaštieľ dala postaviť rodina Fekete ako svoje sídlo. V roku 1936 banka predala kaštieľ štátnemu notárovi Petrikovičovi. Po roku 1939 odišiel Petrikovič do Prešova a kaštieľ ostal istý čas bez správcu. Po oslobodení v roku 1945 štát Feketeovcom definitívne skonfiškoval tento kaštieľ a dočasne tu zriadil školu, ktorú navštevovali školopovinné deti, pokým budova štátnej školy nebola opravená. Od 50. rokov 20. storočia tam bola chvíľu materská škola a následne škola pre deti s postihnutím až do roku 1991. Po ich vysťahovaní budova začala chátrať a vyše troch dekád je už opustená. Celý objekt sa roky rozpadáva a oprava je stále v nedohľadne. Nám ostáva už len dúfať, že sa ho nejakým zázrakom podarí ešte včas zrenovovať.
Za zmienku stojí spomenúť, že v Skároši stáli v minulosti aj ďalšie šľachtické sídla, o ktorých sa málo vedelo, kým sme nerealizovali archívny a historický výskum k plánovanej obecnej monografii. Ten najstarší kaštieľ pochádzal ešte z polovice 16. storočia. Doložiť ho s istotou môžeme v roku 1660, keď sa jej majiteľom stáva Krištof Fekete. Tento kaštieľ sa spomína i v roku 1727 v liste Juraja Bónisa spoludedičom, v tom čase ho už vlastnil významný uhorský rod Bónis. Kaštieľ bol bodom sporu v roku 1755 medzi Jurajom Bónisom a Zuzanou Draveckou. Zuzana Dravecká bola švagrinou Juraja Bónisa a vdovou po jeho bratovi Františkovi.
Pri tomto kaštieli bola i veľká záhrada s ovocným sadom. Pamätníci spomínajú mnohé okrasné a vzácne stromy. V tejto záhrade stál tiež sarkofág, kde bol pochovaný šľachtic František Bónis. František bol popravený ako účastník Wesselényho povstania z obdobia 17. storočia.
Poslednou majiteľkou z rodu Fekete, ktorá tu i bývala, bola Madeleine. Tá však tragicky zomrela počas bojov v rámci oslobodzovania v decembri 1944 a pri bombardovaní bol i kaštieľ veľmi poškodený. Po vojne bol majetok Feketeovcov skonfiškovaný a v nasledujúcich rokoch tento kaštieľ, záhrada i sarkofág boli úplne zničené. Na ich mieste boli postavené nové rady domov.
V Skároši boli postavené aj dve menšie kúrie. Jedna z nich ležala povyše reformovaného kostola, na dnešnej Gaštanovej ulici. O nej sa však zachovalo málo informácií. Nevie sa, kto ju dal postaviť, ani kedy presne. Na chotárnych mapách zo 60. rokov 19. storočia už je zaznamenaná. V tom čase ju vlastnili Gencsyovci. Gencsyovci sa dostali k majetkom v Skároši vďaka manželskému zväzku Samuela Gencsyho s Barborou Bónis na prelome 18. a 19. storočia. V priebehu 20. storočia bol vlastníkom kúrie rod Csáky Pallavicini, konkrétne Roger a neskôr jeho syn, taktiež Roger, ktorí však mali svoje sídlo v Tornyosnémeti. Počas vojny bol správcom ich majera i kúrie v Skároši Žid Glück. Dnes na mieste kúrie stojí päť domov. Predtým boli súčasťou pánskeho sídla aj chlievy a sklad na obilie (sýpka). Tie boli situované na mieste, kde dnes stojí kultúrny dom. Aj tento majetok bol po druhej svetovej vojne skonfiškovaný a vojnou zničená kúria spoločne s ďalšími nehnuteľnosťami sa stali majetkom obce a nahradili ich časom spomenuté nové stavby.
Rodina Feketeovcov vlastnila aj ďalšiu kúriu ležiacu pri ceste na cintorín. V 19. storočí ho Feketeovci predali a vlastníkom sa stala na krátky čas obec. Na konci 19. storočia slúžila dočasne ako škola, kým sa nepostavila vlastná budova štátnej ľudovej školy. Neskôr sa majiteľom kúrie stáva rodina Jamborovcov. Počas druhej svetovej vojny v kúrii bývali štyri rodiny. Zo stavby ostala dodnes hrubá stavba.
Autor: HistoricKE