Fotografia je vlastne zakonzervovaný okamih, povedal v jednom z rozhovorov známy košický fotograf Alexander Jiroušek. Bol presvedčený o tom, že dobrému fotografovi by nemali chýbať tri veci. Húževnatosť, cieľavedomosť a zmysel pre kompozíciu.
Alexander Jiroušek sa narodil 24. novembra 1934 v Spišskej Novej Vsi. Jeho otec bol potomkom českých kolonistov, ktorých poslali z Rakúsko-Uhorska na Ukrajinu ešte za cárskeho Ruska. Jeho starý otec pochádzal z dedinky Polička pri českej Litomyšli. V ukrajinskej dedinke Nikolaevka v Kyjevskej gubernii, kde sa narodil aj Jirouškov otec, vlastnil veľké mäsiarstvo.
Po Veľkej októbrovej revolúcii v Rusku v roku 1917 jeho dedovi komunisti zhabali majetok. Rodinu zavreli do stodoly a chystali sa všetkých na výstrahu popraviť ako predstaviteľov buržoázie. Transportom so zajatými legionármi sa im ale podarilo utiecť na Sibír. Istý čas žila rodina jeho otca v Omsku, neskôr pri Bajkalskom jazere a vo Vladivostoku. V roku 1924 sa dostali loďou Légia, ktorá zvážala všetkých Čechov a Slovákov, do novovzniknutej Československej republiky.
Keď loď zakotvila v talianskom prístave Terst, museli pol roka čakať na povolenie do Československa sa prisťahovať. Vrátiť sa do rodnej českej obce rodina povolenie nedostala, mohli sa však usídliť na Slovensku v Spišskej Starej Vsi. Otec Alexandra Jirouška sa ako mäsiarsky tovariš zamestnal v železničiarskych mäsiarskych obchodoch v Kežmarku, Poprade a Spišskej Novej Vsi. Tu sa nakoniec aj oženil a usadil.
V roku 1939 sa rodina pod tlakom vojnových a politických udalostí Slovenského štátu presťahovala zo Spišskej Novej Vsi do vtedajšieho Protektorátu Čechy a Morava. Detstvo prežil Alexander Jiroušek v mestečku Brandýs nad Orlicí vo východných Čechách. V máji 1945 sa jeho otec zapojil do Májového povstania českého ľudu. V Brandýse odzbrojoval nemecké transporty ustupujúce z východného frontu do Prahy. Pri odzbrojovaní a prestrelke s nemeckým pancierovým vlakom zahynul. S bratom a mamou sa Alexander Jiroušek vrátil do Spišskej Novej Vsi, kde vyštudoval gymnázium.
Ako osemročný dostal svoj prvý fotoaparát nemeckej výroby Sida s rozmerom negatívu 2x2 centimetre. Začínal rodinnými snímkami, chlapčenským životom, výletmi a športom. Neskôr zdedil fotoaparát Kodak Box na kinofilm 6x9 cm.
„Neboli žiadne zväčšováky, všetko sa kopírovalo. Keď som mal film 6x9 centimetrov, vložil som ho do presvetľovacej skrinky, kde sa na matnú sklenenú platňu položil film. Na to sa položil papier rovnakého formátu. Od oka sa odkrylo, zakrylo svetlo, potom sa to strčilo do vývojky a ustaľovača. No a potom sme tŕpli, čo z toho vyjde. Takéto technológie si dnes už nevieme ani predstaviť,“ spomínal na magické časy tmavej komory fotograf.
Na vysokú školu odišiel študovať do Košíc, zvolil si Strojnícku fakultu vtedajšej Vysokej školy technickej, odvtedy žil v Košiciach. Po štúdiách zostal na škole pracovať ako asistent. V roku 1968 odišiel do Východoslovenských železiarní, kde pracoval ako vedúci marketingu a propagácie. Čoraz viac sa venoval fotografickej činnosti a v roku 1975 odštartoval samostatnú umeleckú cestu profesionálneho fotografa na voľnej nohe. Spolupracuje s viacerými redakciami a vydavateľstvami v Československu. Po roku 1990 zakladá vlastnú vydavateľskú a fotografickú agentúru.
Aj keď fotografoval najmä východ krajiny, jeho umeleckým teritóriom bolo celé Slovensko. Vydal dokonca samostatnú publikáciu o Záhorí. Jeho veľkou fotografickou láskou boli Vysoké Tatry. Hovoril o sebe, že je univerzálny typ fotografa. Venoval sa dokumentárnej, reportážnej, technickej i výtvarnej fotografii. Jeho dominantnou sa nakoniec stala fotografia prírody a architektúry.
Architektúru fotografoval dlhé roky nemeckými profesionálnymi fotoaparátmi značky Linhof. Viac ako štyridsať rokov pracoval s klasickým kinofilmom a diapozitívnym filmom, neskôr prešiel na digitálnu fotografiu.
Okrem toho, že krížom-krážom cestoval po Slovensku, navštívil s fotoaparátom aj viaceré krajiny sveta. Ruské horstvo Kaukaz, Španielsko, Japonsko, Grécko, Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko, Maďarsko, Poľsko, Juhosláviu, Írsko, USA a Juhoafrickú republiku. Výsledkom je bohatý fotografický archív využívaný pri publikačnej i výstavnej tvorbe. V Košiciach sa dlhé roky venoval dokumentácii premien Dómu svätej Alžbety.
„Dóm svätej Alžbety je mojou dominantnou témou. Jeho prvé zábery som urobil niekedy v 70. rokoch minulého storočia. A bol som za to aj veľmi ostro sledovaný štátnou bezpečnosťou, pretože som vraj robil nekalú činnosť, keďže som fotil pre farárov,“ spomínal Alexander Jiroušek v ďalšom rozhovore. V košickom Dóme v spolupráci s pamiatkarmi zdokumentoval aj postupné reštaurovanie oltárnych obrazov.
„Do fotenia Dómu som sa intenzívnejšie pustil v 90. rokoch, vyšla mi o ňom aj samostatná fotografická kniha. Pozoruhodný je najmä hlavný oltár, ktorý má dohromady 48 oltárnych obrazov. Sú tam tabule s tromi cyklami. Alžbetínskym, pašiovým a adventným. Sú považované za vrchol neskorogotického európskeho maliarstva,“ vysvetľoval fotograf.
Od svojich študentských čias, viac ako päťdesiat rokov fotografoval Alexander Jiroušek aj Spišský hrad, hovoril mu Náš krásavec. Jednou z jeho najznámejších fotografií je Spišský hrad a Spišská Kapitula vo zvláštnom svetle pred búrkou.
Za svoj profesionálny život zorganizoval košický fotograf viac ako 180 samostatných výstav a zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Vystavoval v Budapešti, Viedni, Grazi, Varšave, Krakove, Rzeszowe, Jasłe, Gorliciach, Miskolci, Sáros-pataku, Kazincbarcike, Békescsabe, Gyule, Csorvási, v USA v Minneapolise a Show Low, v nemeckom Xantene, Koblenzi, Kolíne nad Rýnom, Wuppertali a Lindlari, vo francúzskom Marseille a v Prahe.
V roku 2004 si od neho ministerstvo zahraničných vecí objednalo reprezentačný súbor fotografií na predstavenie Slovenska ako novej krajiny v Európskej únii. Kolekcie týchto fotografií pod názvom Od Tatier k Dunaju boli prezentované vo viacerých európskych mestách, v Spojených štátoch amerických, ale aj v Juhoafrickej republike.
Svojou tvorbou sa podieľal na vydaní viac ako 150 publikácií reportážneho, krajinárskeho, historického a vlastivedného charakteru. Najväčším ocenením publikačnej tvorby autora je udelenie Európskej ceny za rok 1994, ktorú mu udelila Európska federácia turistickej literatúry so sídlom v Ríme za obrazovú publikáciu Kraj pod Tatrami.
V roku 2005 dostal Cenu fair play Slovenského olympijského výboru za dlhoročnú propagáciu Slovenska a fotografovanie Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, ktorý fotografoval nepretržite od roku 1967. V roku 2009 mu pri príležitosti 75. narodenín udelili Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja za úspešnú dlhoročnú dokumentáciu a prezentáciu Košického kraja na Slovensku i v zahraničí formou umeleckej, dokumentárnej, fotografickej a publikačnej činnosti. Alexander Jiroušek zomrel po ťažkej a namáhavej chorobe v kruhu svojej rodiny 31. októbra 2021 vo veku nedožitých 87 rokov.
Zdroj: pamiatky.sk/fotoklubnova.sk/webumenia.sk/rtvs.sk/fotelka