Jezuitskému vedcovi Samuelovi Timonovi sa okrem iného pripisuje aj autorstvo druhej košickej kroniky Cassovia vetus ac nova – Košice staré a nové. Aj keď nebol rodákom, v Košiciach pôsobil viac ako 15 rokov. Je tu aj pochovaný.
Rímskokatolícky duchovný, jezuita, slovenský polyhistor, pedagóg, historik a zakladateľ kritickej historiografie Samuel Timon sa narodil 20. júla 1675 v Trenčianskej Turnej do zemianskej rodiny. Jeho matka Barbora Hrabovská mala zemiansky pôvod. Otec Ján Timon pracoval ako úradník Uhorskej kráľovskej rodiny a správca panských majetkov.
Na jezuitské gymnázium odchádza mladý Samuel študovať do Trenčína. V prvom ročníku ho zapíšu do školskej matriky slovami: Samuel Timon Turnensis, catholicus, nobilis, Slavus, annorum 10. Samuel Timon z Turnej, katolík, urodzený, Slovák, desaťročný.
Po gymnaziálnych štúdiách ako 18-ročný vstupuje 14. októbra 1693 v Bratislave do Jezuitského rádu (Tovaryšstva Ježišovho). Ako novic Jezuitského rádu absolvuje ďalšie štúdiá vo Viedni. Zaujíma ho hlavne história, poctivo ju študuje a venuje sa jej prakticky do konca života.
V roku 1695 ukončuje rádový noviciát a začína vyučovať gramatiku v Skalici, na Trnavskej univerzite zároveň študuje filozofiu a teológiu. V roku 1702 zostaví pre gymnazistov v Trnave abecedný gramatický slovník a knihu Celebriorum Hungariae urbium et oppidorum topographia – Zemepis významnejších uhorských miest a mestečiek. V rokoch 1703 až 1704 prednáša rétoriku v Prešove.
V rokoch 1705 až 1708 študuje znova v Trnave a zaujíma miesto predsedu Jezuitskej kongregácie, v roku 1709 absolvuje v rakúskom Judenburgu skúšky a o rok neskôr začína vyučovať rétoriku v Budíne.
O tri roky sa vracia späť do Trnavy, aby tu prednášal filozofiu a kazuistiku. V tom čase napíše ďalšie zo svojich historických diel, venované cisárovi Karolovi VI s názvom Corona regni Hungariae admirabilis – Obdivuhodná koruna kráľovstva uhorského.
Neskôr vydáva v Trnave dva zväzky rozsiahleho diela Synopsis novae chronologiae regnorum Hungariae – Nový chronologický prehľad uhorských kráľov a knihu o uhorských kardináloch Purpura Pannonica – Panónske purpury.
Za svoj slovenský pôvod sa nikdy nehanbí, naopak. Hrdo sa hlási za Slováka, za čo sa mu mnohokrát dostane od jeho maďarských spolubratov posmeškov.
Do Košíc prichádza prvýkrát v roku 1719, zdrží sa tu päť rokov. Najprv pôsobí ako regent jezuitského seminára a profesor kontroverzistiky (vedy o protikladoch) a Svätého Písma. Na Košickej univerzite prednáša teológiu. V tomto období zažíva v Košiciach vlnu rekatolizácie a aktívneho odporu nekatolíckeho obyvateľstva, ktoré bolo vytlačené na okraj spoločnosti.
V roku 1724 odchádza z Košíc do Kluže v Sedmohradsku (dnešné Rumunsko), kde dva roky pôsobí ako regent a operárius jezuitského seminára. No v roku 1727 je už vicerektorom školy v Užhorode. Následne sa vracia späť do Košíc, kde okrem staronovej funkcie regenta pracuje aj ako knihovník, poradca a kronikár jezuitského rádového domu.
V Košiciach napíše a vydá aj svoje najvýznamnejšie dielo Imago antiquae et novae Hungariae – Obraz starého a nového Uhorska. Týmto dielom položí základy kritickej historiografie v Uhorsku, ale aj základy slovenských národných dejín a moderného dejepisu.
V knihe ako prvý nazýva Cyrila a Metoda slovanskými apoštolmi a vytvára teóriu, že Maďari porazili Moravanov, nie Slovákov, ktorí prijali starých Maďarov ako hostí a spoločne založili a vybudovali Uhorské kráľovstvo. Toto dielo slúžilo po mnohé desaťročia ako učebnica dejepisu aj zemepisu a bolo mnohokrát znovu a znovu vydávané.
Samuel Timon sa intenzívne zaoberal etnogenézou Slovákov. Poukazuje na ich starobylosť a národnú samostatnosť. Vo svojich spisoch dokazuje, že Slováci obývali územie bývalého Uhorska dávno pred príchodom Maďarov.
Patril k predstaviteľom takzvaného barokového slavizmu. Obhajuje starobylosť Slovanov a autochtónnosť Slovákov v Karpatskej kotline. V porovnaní s podmaniteľskou teóriou je Timon zástancom pohostinskej teórie o prijatí Maďarov.
Skôr ako začali Maďari podnikať svoje výpravy do Európy, uzavreli podľa neho spojenectvo so Slovanmi obývajúcimi poriečie Moravy, Váhu, Nitry a iných riek až po Tisu. A dostali za to do užívania rovinaté kraje Uhorska pri Dunaji.
S najväčšou pravdepodobnosťou vytvoril Samuel Timon aj dielo obzvlášť významné pre Košice a Košičanov, kroniku Cassovia vetus ac nova – Košice staré a nové.
Jedným z dôvodov, že autorstvo kroniky sa nedá s istotou určiť, je aj skutočnosť, že jezuitskí autori v tom období podľa starého zvyku diela nepodpisovali. Nebolo pre nich dôležité kto, ale čo napíše alebo vytvorí. Všetky okolnosti však nasvedčujú faktu, že autorom druhej košickej kroniky je práve Samuel Timon.
Na svoju dobu bol Samuel Timon neobvykle vzdelaný muž. Mal vynikajúce znalosti z histórie a ovládal niekoľko jazykov. Pre istotu si napísal aj vlastný životopis, lebo sa obával oslavných rečí po jeho smrti.
Krátko pred svojou smrťou vydal v roku 1735 zaujímavé dielo Tibisci Ungariae fluvii notio Vagique ex parte – Opis uhorskej rieky Tisy a sčasti aj Váhu. V tejto práci, v ktorej sa zaoberá opisom vodstva časti Uhorska, sa nachádza aj niekoľko zmienok o jaskyniach. Timon bol pravdepodobne prvý, kto vôbec upozornil na existenciu jaskýň na Plešiveckej planine v Slovenskom krase.
Po dlhotrvajúcich zdravotných problémoch sprevádzaných ťažkým fyzickým utrpením, Samuel Timon 7. apríla 1736 vo veku 61 rokov v Košiciach zomiera. V roku 1990 bola po ňom pomenovaná ulica, ktorá sa v minulosti volala Hunyadyho ulica a ulica Maršála Malinovského. V roku 2011 mu na Hlavnej ulici odhalili pamätnú tabuľu.
Zdroj: Wikipedia/Wikimedia/cassovia.sk/zstrencturna.sk/encyklopediapoznania.sk