Doktor teológie, pápežský prelát, pedagóg, historik, spisovateľ a dokumentátor košických kultúrnych pamiatok študoval a pôsobil v Prešove a v Košiciach. Ale aj v obciach Svinia, Petrovany, Zbudské Dlhé a v Ľubiši. Za svoj plodný autorský život vydal takmer päťdesiat diel o cirkevných dejinách a sakrálnych pamiatkach.
Vojtech Wick sa narodil 10. novembra 1873 v Sabinove do rodiny železničného traťmajstra. V Sabinove vychodil aj štyri ročníky ľudovej školy. Gymnázium začal študovať v Košiciach, no ukončil ho v roku 1891 Prešove.
Po gymnáziu sa rozhodne pre povolanie kňaza, v štúdiu teda pokračuje na Rímsko-katolíckom seminári v Košiciach. Vysvätia ho v roku 1896. V tom istom roku, kedy po dvadsiatich rokoch stavebných a reštaurátorských prác nanovo vysvätili aj košický Dóm svätej Alžbety.
Po vysviacke pôsobí ako kaplán v obciach Svinia, Petrovany, Zbudské Dlhé a Ľubiša. V roku 1899 ho vymenujú za učiteľa náboženstva na prešovskom gymnáziu. Viac ako dve desaťročia pracuje s mládežou a vyučuje náboženstvo.
V tomto období začína Vojtech Wick publikovať svoje prvé písomné práce. Brožúrky s náboženskými témami, ktoré majú pomáhať pri vzdelávaní. Píše v maďarčine. V Budapešti mu ako prvé vážnejšie dielo vychádza kniha s názvom Sumár otázok k náboženstvu.
Skúša písať aj beletriu. Pod vplyvom historického charakteru Košíc a Prešova vydáva zbierku poviedok o kuruckých bojoch - Klára Kapy a iné poviedky. Postupne ale od beletrie upúšťa a začína sa viac venovať literatúre faktu a regionálnym dejinám. Ako svoje prvé dielo tohto druhu vydáva publikáciu s názvom Prešovská kalvária.
V roku 1921 ho na košickom kňazskom seminári vymenujú za profesora cirkevných dejín a práva. Vojtech Wick sa vracia do Košíc, kde naplno rozvíja svoju publikačnú činnosť. Zaujímajú ho hlavne lokálne cirkevné dejiny a história sakrálnych pamiatok. Usilovne študuje dokumenty Biskupského úradu v Košiciach. Veľa času trávi aj v mestskom a štátnom archíve.
V roku 1923 vydáva prácu s názvom Rímsko-katolícke kostoly a ústavy v Košiciach, v ďalšom svojom diele - História košickej kalvárie, sa zaoberá dejinami Kalvárie v Košiciach.
V roku 1928 neúnavne pokračuje publikáciou o Immaculate - Príbeh sochy Immaculaty v Košiciach. Uverejňuje tiež štúdiu o Urbanovej veži, kostolíku na Južnej triede a histórii jezuitského rádu v Košiciach.
V rokoch 1932 a 1933 uverejňuje postupne na pokračovanie v Košických katolíckych a cirkevných správach rozsiahlejšiu štúdiu Dáta k dejinám košických dominikánov. O rok neskôr vydáva v diele Veľkopanské návštevy v Košiciach, zozbierané zaujímavosti, perličky a kuriozity zo spoločenského života historického mesta.
V Dejinách košickej kaplnky svätej Rozálie sa okrem kaplnky venuje aj priľahlému cintorínu. Súčasťou lokálnej faktografie je kompletný zoznam všetkých pochovaných od jeho vzniku až do vydania tejto publikácie.
V roku 1936 vydáva Vojtech Wick svoje najvýznamnejšie dielo, 437-stranová monografia Dóm svätej Alžbety v Košiciach vychádza hneď v dvoch jazykoch, slovenčine aj maďarčine.
Po pričlenení Košíc k Maďarsku pred druhou svetovou vojnou sa v roku 1939 Vojtech Wick stáva košickým kanonikom. Vykonáva tiež funkciu rektora seminára. Zároveň je cenzorom kníh, po čase sa stáva aj oficiálom cirkevného súdu. Jeho kariéra naberá v pohnutej dobe rýchle obrátky. V roku 1941 sa stáva arcidiakonom a v roku 1943 pápežským prelátom.
Ešte pred rokom 1938 začne pracovať na knihe s titulom O dejinách a pamiatkach Košíc. Keď v roku 1938 v Košiciach k moci nastupuje mešťanosta Alexander Pohl, situácia s plánovaným vydaním knihy sa zásadne mení. Pohl má síce o knihu záujem, ale trvá na tom, aby bola napísaná vo veľkomaďarskom národnom duchu.
Vojtech Wick nakoniec knihu vydáva v roku 1941. S predslovom samotného mešťanostu Alexandra Pohla, ktorý je výrazne politicky zafarbený. Kapitola o dejinách rokov 1918 až 1938 má navyše názov Dvadsať rokov českej okupácie. Podľa dobových kritikov vyznieva veľmi neobjektívne.
Aj to je dôvodom, že Vojtech Wick je po vojne, keď sa Košice znova stanú súčasťou Československa, postavený pred ľudový súd za falšovanie dejín a takzvané maďarónstvo. Na svoju obhajobu na súde uvádza, že kapitola sa dostala do knihy bez jeho vedomia.
Tak či tak, Vojtechovi Wickovi istý čas hrozí väzenie alebo vysťahovanie do Maďarska. Súd však na jeho šťastie nenadobudne právoplatnosť, takže sa mu podarí väzeniu a vysťahovaniu vyhnúť. Od tohto momentu už žiadne ďalšie dielo nevydá. Zomiera v Košiciach ako 82 ročný, 25. decembra 1955.
28. novembra 2008 odhalili Vojtechovi Wickovi v Košiciach pamätnú tabuľu. Košický občiansky klub ju inštaloval na bývalom dome rodičov Vojtecha Wicka na Vrátnej ulici č.16.
Zdroj:wikipedia/cassovia.sk/kosice2013.sk/databazeknih.cz/knihydominikani.sk/Historica Carpatica