Tvorba Arpáda Račka je spojená predovšetkým s mestom Košice. Vytvoril viac ako dve stovky sôch, súsoší, plastík, portrétov a reliéfov. Iba pre mesto Košice ich bolo takmer osemdesiat.
Arpád Račko sa narodil 17. júla 1930 v maďarskom Szolnoku. Po maturite v Košiciach odchádza do Prahy, kde v rokoch 1951 až 1956 absolvuje štúdium na Akadémii výtvarných umení. Sochárskemu umeniu sa učí v ateliéri profesora Jana Laudu, jeho učiteľmi sú aj Július Bukovinský, Ľudovít Feld či Ján Mathé.
So svojimi, neskôr tiež známymi spolužiakmi Stanislavom Hanzíkom, Jiřím Kryštůfkom, Rudom Chorým a Jiřím Babčíkom sa zoznamuje s dielami vynikajúcich českých sochárov – Jozefa Václava Myslbeka a Josefa Štursu – sprostredkovateľmi odkazu Auguste Rodina, Antoine Bourdella a Aristide Maillola a ich záujmu o človeka a prírodu, ktorých tvorba ho ovplyvní na celý život.
Počas štúdia často odbieha do Košíc a Spišskej Novej Vsi, kde pomáha reštaurovať kamenné časti gotickej výzdoby kostola. Už vtedy ho fascinuje kov, prihlási sa teda aj na kurz zvárania do Čabelkovho Výskumného ústavu zváračského.
Po vysokoškolskom štúdiu ešte jeden rok pôsobí na pražskej Akadémii výtvarných umení. Potom sa vracia späť na Slovensko, do Košíc. Začína ako kresliar, neskôr sa preorientuje na plastiku, v ktorej dominuje hlavne výtvarné využitie kovových materiálov.
Zo študií si na Slovensko prináša princípy plastickej tvorby, schopnosť umeleckej metafory a vynikajúce základy sochárskeho remesla. V tvorivej práci sa venuje najmä figurálnej plastike, portrétom, drobnej plastike, reliéfom, ale aj veľkým dielam komponovaným do architektonických vzťahov a projektov.
Račko pracuje so železom, s oceľou, používa aj meď, zliatiny kovov, aj cín. S veľkým zmyslom pre ich základnú matériu využíva ich špecifické možnosti a vlastnosti. Osvojí si aj náročné technológie, ktoré mu otvoria prekvapivé možnosti kreatívy vlastných umeleckých diel.
Arpád Račko vytvoril mnoho aj doteraz výnimočných umeleckých diel. Kvet zeme (1966), Srdce (1966), Rozum (1966), Krištáľ hematitu (1972), Atóm (1970) alebo Meteor (1972).
Abstrakciu a nefiguratívne trendy vtedajšej doby v nich Račko umocnil vynikajúcou znalosťou technologických procesov a materiálu kombinovanej s vlastnými tvorivými predstavami. Sú výrazom osobnostnej vôle, kreatívneho rozpätia a sily tohto výnimočného sochára.
Jeho sochárska tvorba je spojená predovšetkým s mestom Košice. Vytvoril viac ako dve stovky sôch, súsoší, plastík, portrétov a reliéfov. Iba pre mesto Košice ich bolo takmer osemdesiat.
K jeho najznámejším dielam patrí socha Maratónca z roku 1959 a bronzová plastika Erbu mesta Košice, ktorú dokončil v roku 2002 a ktorú inštalovali pri príležitosti 500. výročia udelenia erbovej listiny mestu Košice. Tieto dve diela symbolicky ohraničujú historické jadro mesta. Známa plastika Dospievajúcej je z roku 1963, pamätník v Krompachoch z roku 1981.
Maratónec sa stal symbolom najstaršieho európskeho behu, rovnako ako mesta Košice. Plastikou košického erbu dal jedinečnú podobu päťsto rokov starému symbolu mesta.
Fontána Zverokruh na Hlavnej ulici zas každý slnečný letný deň láka deti aj dospelých, aby siahli na dvanástinu svojho osudu. Pri tvorení fontány sa Račko inšpiroval znameniami zverokruhu. Po obvode celej fontány sú všetky znamenia. Vraví sa, že ak človek pohladí to svoje, splní sa mu želanie. Znovuzrodená Aurora z vrcholu divadla sprevádza všetky múzy.
Mnoho diel tohto východoslovenského sochára sa okrem pamätníkov vo verejnom priestore stalo súčasťou najvýznamnejších slovenských múzeí a galérií. Nájdeme ich však aj v súkromných zbierkach v Česku, Francúzsku, Rusku, Švajčiarsku, Poľsku, USA, Švédsku, Nemecku, Anglicku a Kanade.
Vrátane takých majiteľov ako sú Václav Havel, Alexander Kwaśniewsky, Luciano Pavarotti alebo Hillary Clintonová. Jeho súsoším Hudba a poézia je Slovensko zastúpené v OSN. Pre Prešov vytvoril sedemmetrový antikorový Gordický uzol pred internátom Prešovskej univerzity.
Sochárstvo považoval Arpád Račko za najkrajšie povolanie na svete. Do svojich sôch sa vždy snažil pridať poetický náboj. Hovoril, že v živote nikdy nepracoval a vždy sa iba hral.
V roku 1980 mu udelili titul Zaslúžilý umelec, v roku 1988 titul Národný umelec. V roku 2010 mu zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja udelilo Cenu Košického samosprávneho kraja za celoživotné výtvarné dielo naplnené úctou k ľuďom, venované obyvateľom východného Slovenska. Arpád Račko zomrel 2 januára 2015 vo veku 84 rokov v Košiciach.
Zdroj: Wikipedia/TASR/vucke.sk/galeriadielo.sk/kosice-city.sk