Prvýkrát vystavuje ako gymnazista a hneď získa cenu. Vtedy pochopí, že iná cesta ako sochárska pre neho neexistuje. Základnou silou umeleckej tvorby je vnútorné myslenie, hovorí o šesťdesiat rokov neskôr. Ján Mathé by tento rok oslávil sto rokov.
„Mathé vyrastá medzi dvoma kameňmi, formujúcimi jeho dušu. Medzi vierou a nádejou, ktoré mu vštepujú na kvalitnom maďarskom cirkevnom gymnáziu, smrťou a vraždením II. svetovej vojny. Medzi snami mladíka, rozhodujúceho sa pre umenie a realitu prosektúry, v ktorej pracuje jeho otec. Po maturite nemôže pokračovať v štúdiu, povolávajú ho na vojnu. Mimoriadne silno preciťuje vojnové hrôzy. Dezertuje. Vracia sa domov zrelší o zážitok z blízkosti smrti, ktorej odporoval a rozhoduje sa formulovať posolstvo tejto skúsenosti v sochárskych dielach. Bez zisťovania termínu prijímacích skúšok ide do Prahy na Akadémiu výtvarných umení.“ (Radislav Matuštík: Ján Mathé – Hľadač dobra, monografia, 2010)
Život jedného z najvýraznejších slovenských sochárov Jána Mathé bol zaujímavý a dramatický. Narodil sa 14. júna 1922 v Košiciach za prvej Československej republiky. Vyrastal priamo v areáli bývalej Štátnej nemocnice. Už ako malého chlapca ho so sebou otec brával do pitevne, aby sa naučil kresbu tela a anatómiu človeka.
Počas jeho štúdia na Premonštrátskom gymnáziu si jeho výnimočný výtvarný talent všimne profesor József Nádaskay. Hneď po maturite sa ale musí Ján podrobiť niekoľkomesačnému vojenskému výcviku. Narukuje do prvej línie ku konskému záprahu s delom a je vyslaný na Ukrajinu. Zažije najhroznejšie obrazy svojho života. Vedľa neho zastrelia spolužiaka a Ján je na bojovom fronte druhej svetovej vojny ťažko zranený, ale prežije. Vracia sa naspäť do Košíc. Po vojne odchádza študovať sochárstvo do Prahy.
Prijímacie skúšky na Akadémiu výtvarných umení v roku 1945 nestihne. Pri odchode si ho všimne vrátnik a zavolá jeho budúcemu profesorovi Otakarovi Španielovi. Ten si ho neskôr vyberie za svojho študenta. V Prahe zostane Ján Mathé do roku 1950. Po štúdiu sa vracia do rodných Košíc a zoznámi sa so svojou budúcou manželkou, čerstvo vyštudovanou lekárkou Evou.
Jej otcovi, železničiarovi sa umelec do rodiny nepozdáva. Nakoniec ale všetko dobre dopadne a je svadba. Ján prežije s Evou 53 rokov spoločného života, väčšinu z nich na košickej Horolezeckej ulici. V dome, ktorý projektoval a staval architekt Michal Baník v štýle Bauhaus a ktorý v roku 2019 vyhlásia za národnú kultúrnu pamiatku.
V roku 1967 zažije pár ťažkú automobilovú nehodu v Maďarsku. Obaja sú ťažko zranení. Ján je niekoľko týždňov v kóme a takmer všetko sa musí učiť od začiatku. Eva si zoberie 9-mesačné neplatené voľno a pomáha manželovi liečiť a zotaviť sa. V domnení, že s umelcovým plodným obdobím je koniec, ho už takmer nikto z umeleckých kruhov nenavštevuje. Niekoľko rokov po nehode však Mathé vytvorí svoje vrcholné dielo – Plod života.
Ján Mathé bravúrne zvládal všetky materiály, tvoril sochy z kameňa, z bronzu aj z dreva. Nikdy sa nevenoval monumentálne socialisticko-realistickým veciam, jeho tvorba vychádzala z jeho vlastného hľadania súvislostí, estetiky a dobra. Pomáhali mu jeho priatelia, ktorí vedeli, že sa nikdy neodkloní a nebude tvoriť na zákazky veci, ktoré mnohí iní sochári začali produkovať len kvôli tomu, aby sa vôbec uživili.
Paradoxne, prvýkrát samostatne vystavoval ako 62-ročný až v roku 1984 v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, o dva roky potom vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Obrovskou mierou mu v tom znova pomohla Eva. Retrospektívnu výstavu tvorby Jána Mathého ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov prvej povojnovej generácie slovenských sochárov, otvorili v roku 1998 vo Vodných kasárňach Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave.
V Košiciach na sídliskách Terasa, Sever, Mier, Jazero, ale aj v centre mesta je roztrúsených 19 jeho sôch. Sú oslavou života, rodiny, vzletu človeka k výšinám ponad strasti a problémy sveta. Okrem mnohých iných je známa aj jeho plastika Sám v košickom krematóriu.
Ako jeden z prvých sa v československom sochárstve zaoberá aj existenciálnym a tabuizovaným motívom bolesti, úzkosti a uzatvárania sa do seba. Základnými témami jeho tvorby sú ľudský život, uvažovanie o jeho zrode, hodnote a ochrane. Jeho plastiky majú rozmanité varianty a rozmery od drobných komorných po monumentálne diela.
Ján Mathé patrí stále medzi nedocenených umelcov, ktorí mali zásadný vplyv na mnohé veci, ktoré sa udiali na Slovensku a viedli až k tomu, že dnes žijeme slobodný život. Mathé zostal stále verný sebe a zanechal po sebe dielo, ktoré ďaleko presahuje hranice Slovenska.
V roku 2007 mu udelili Cenu mesta Košice. V rámci projektu Košice – Európske mesto kultúry 2013 bolo po Jánovi Mathéovi pomenované bývalé Námestie nádeje na križovatke Hlinkovej ulice a Národnej triedy v Košiciach. Zomrel 5. júna 2018 vo veku nedožitých 90 rokov.
Zdroj: wikipedia/tasr/vsg.sk/webumenia.sk/cassovia.sk